AKTUALIZOVANÉ: Pohreb vajdu olašských Rómov stál dvadsaťtisíc eur
PIEŠŤANY/DRAHOVCE – Slovenskí a českí olašskí Rómovia, potomkovia kočovníkov pochovali v Drahovciach svojho vajdu Alojza Biháryho (82). Pohrebu, ktorý sa uskutočnil v piatok 1. apríla o desiatej hodine na miestnom cintoríne, sa zúčastnila nielen jeho početná rodina, ale aj príbuzní z Čiech a Moravy. Vajda sa narodil 28.júna 1928 počas kočovania v Květnej, zomrel 27. marca 2011 o 22. 50 h v piešťanskej nemocnici. Tri mesiace chodievali piešťanskí, ale aj drahovskí, ba aj bratislavskí Rómovia podporovať svojho vajdu na Winterovu ulicu, kde posedávali na lavičkách, aby boli k váženému človeku, ktorý ale prehral boj s rakovinou, bližšie…Na Alojzovom pohrebe bol prítomný aj kráľ olašských Rómov – Pavol Stojka z Bratislavy. Hovorcom bol Roman Stojka.
Lojza, ktorého si veľmi vážili pre jeho spravodlivosť nielen pri cigánskych súdoch, ale aj v bežnom živote, uložili do Kennedyho rakvy za tisíc eur. Vajdov pohreb stál približne dvadsaťtisíc eur, z toho polovicu prostriedkov Rómovia použili na alkohol počas trojdňového karu. Ten sa konal v Drahovciach a zúčastnilo sa ho asi päťsto ľudí. Vajdu vystrojili do rakvy v najkrajšom sviatočnom obleku, pri nohách mal biely plstený klobúk. Po pravej ruke mu položili obľúbené cigarety malborky, do klopu obleku mu jeho blízki zastokli stoeurovku, na rukách mal zlaté prstene. „Do truhly sme mu vložili aj jeho obľúbený koňak Hennessy aj iné predmety, ktoré náš otec rád používal,“ prezradil nám Johny, jeden z jeho piatich synov. „Chcel by som vás poprosiť, nepíšte, že sme Rómovia, nás odjakživa volali cigáni.
Otec prišiel do Drahoviec v päťdesiatich rokoch minulého storočia na koči. Tu si rodina postavila dom. S manželkou Irenou, ktorá umrela pred 24 rokmi mali jedenásť detí. Jedna dcérka, Jana im zomrela. Ostatné deti – piatich synov: Pavla, Dušana, Jána, Juraja a Romana a päť dcér: Štefániu Stojkovú, Annu Kudríková, Margitu, Pavlínu a Máriu Biháryové vychovával po smrti svojej manželky náš otec sám. Všetci sme ho veľmi milovali, rešpektovali a uctievali. Aj preto sme mu chceli splniť jeho posledné želanie – na cintorín ho v parádnom kočiari viezli dve paripy. Biely grošovaný šimel, po cigánsky surro, je pre cigáňa viac, ako pre bieleho mercedes,“ prezradili nám jeden z piatich synov. Smútočný kočiar poháňal Petr Vlašič z Ranču Ladná u Brna, ozdobené paripy mali na starosti dvaja jeho pomocníci odetí v livreji.
((myvideo:1))
((myvideo:2))
