Blog Petra Remiša: Atómbordel
Žiadnu závratnú kariéru som v živote nedosiahol. Bol som skladník, závozník, poštový doručovateľ, strojník čerpacej stanice, vedúci veľkoskladu, fotoeditor, prekladateľ, reportér aj šéfredaktor. Dnes som učiteľ. Viete prečo?
Ako poštár som mrzol na bicykli a tŕpol, či ma neolúpia o dôchodky. Vyhladnutí bastardi v piešťanskej Kanade mi šklbali erárne nohavice. Opustené paničky ma volali na kávu a ja som odmietal. Bol som zaprisahaný panic.
Ako závozník som dostal zabrať. Na Starej Turej na mňa v žumpe vyliali hektoliter výpalkov. Zachránil ma anjel strážny a navlečený „atómbordel“.
Ako fotoeditor som dostal hodinovú výpoveď za ignorovanie 5. výročia HZDS (Hovädá z Družstevnej Stajne). Neverili by ste, ako to dokázalo vytočiť šéfredaktora. Už je chudák po smrti a miliónkrát to oľutoval.
Aj prekladanie článkov bolo super. Raz som sám od seba uzatvoril prímerie medzi Srbmi a kosovskými Albáncami. Nikomu z 250-tisíc odberateľov najčítanejšieho denníka na druhý deň neprekážalo, že vojna pokračuje.
Odvtedy nedopustím na bulvár.
Ako reportér som o chlp unikol base za tento objav: Ak vyhodím do luftu Gabčíkovskú priehradu, Dunaj zaplaví celý Žitný ostrov. Noviny mi to uverejnili a SBS-skára, ktorý mi to našepkal, vyrazili z roboty.
Obvinili ma zo šírenia poplašnej správy.
Nebudem vás ďalej napínať: Žiadne z tých povolaní nemalo svoj DEŇ v kalendári.
Preto.
