Životný hokejový sen Jána Mitošinku prerušila smrť
V poslednú marcovú stredu bude v Bratislave posledná rozlúčka s prvým prezidentom Slovenského hokejového zväzu Jánom Mitošinkom, ktorý zomrel vo veku 76 rokov. Pobedimský rodák sa tak nedožil svojho sna, ktorým bola jeho osobná účasť na svetovom hokejovom šampionáte, ktorý po prvý raz v histórii organizuje Slovensko.
Doktor Mitošinka bol v mladosti všestranným športovcom. V rodnej obci hrával futbal, v susedných Piešťanoch začínal s hokejom. Práve tento šport mu prirástol k srdcu. Najskôr ako hráčovi, neskôr trénerovi a funkcionárovi. Ako tréner viedol napríklad Slovan Bratislava vo federálnej lige, ďalej Barcelonu a španielsku hokejovú reprezentáciu. Práve pôsobenie v Španielsku Jánovi Mitošinkovi pomohlo k tomu, že ho vymenovali za olympijského atašé bývalej ČSFR na OH v Barcelone v roku 1992.
V tom istom roku sa stal prvým prezidentom Slovenského zväzu ľadového hokeja, na čele ktorého stál do roku 1997. Počas jeho šéfovania sa hokejisti Slovenska prebojovali z hokejového suterénu až do najvyššej svetovej kategórie, vyhrali predolympijskú kvalifikáciu a na OH v Lillehammeri obsadili výborné šieste miesto. J. Mitošinka inicioval aj vznik združenia členov Slovenského hokejového klubu a bol pri zrode športových hokejových tried. Ako dlhoročný riaditeľ Telovýchovnej školy v Bratislave sa podieľal na výchove mnohých trénerov a napísal 35 publikácií s touto tematikou. V roku 1994 mu vtedajší prezident MOV J. A. Samaranch udelil Trofej k storočnici Medzinárodného olympijského výboru.
Napriek tomu bol Ján Mitošinka vždy skromným človekom. Hoci žil v Bratislave, nezabudol ani na rodný Pobedim. Podporoval tamojších hokejistov i kolkárov. „Nebyť jeho, sotva by sme mali takú modernú kolkáreň. Janko mal všade známosti, takže pomohol aj nám,“ zaspomínal si na J. Mitošinku dnes už bývalý pobedimský kolkár Štefan Klimo. S Jánom Mitošinkom som sa stretol viackrát aj ja. Naposledy v roku 2005 na výstave Pobedim vo fotografii a dokumentoch, kde predstavil svoju expozíciu. Nechýbali v nej ani dresy Slovana Bratislava a Barcelony či vyznamenanie, ktoré dostal pri príležitosti storočnice olympiád. „Mojím rodákom som priniesol ukázať to najcennejšie, čo vo svojej zbierke mám. Rád sa sem vraciam, veď je to moje rodisko,“ povedal nám vtedy.
Žiaľ, už sa do rodného Pobedima nevráti. Podľahol totiž zákernej chorobe, ktorá bola silnejšia ako jeho sen sledovať hokejové majstrovstvá sveta na Slovensku. Česť jeho pamiatke!
