Právnik radí: Zvláštnosti vzájomného plnenia
Ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten z účastníkov zmluvy, ktorý už sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť.
Všeobecne platí pravidlo, že každý je povinný splniť svoj záväzok v dobe dohodnutej podľa zmluvy. Výnimku z tohto pravidla stanovuje zákon pre obojstranne zaväzujúce záväzky, t.j. také, keď podľa znenia zmluvy majú zmluvné strany práva a povinnosti vzájomné a majú si ich splniť zároveň. Pri takýchto obojstranne zaväzujúcich záväzkoch má každý účastník zmluvy voči druhému účastníkovi, okrem určitej povinnosti, aj právo požadovať určité plnenie. Typickým príkladom vzájomne zaväzujúcej zmluvy je bežne uzatváraná kúpna zmluva, pri kúpe z ruky do ruky. Z kúpnej zmluvy je kupujúci zaviazaný zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu tovaru pri jeho prevzatí a predávajúci je povinný predmet kúpy odovzdať kupujúcemu oproti zaplateniu kúpnej ceny.
Ak si teda účastníci majú plniť navzájom súčasne a jeden z nich požaduje plnenie bez toho, aby už sám svoj záväzok splnil alebo aby bol už pripravený ho splniť, má druhý účastník zmluvy právo vzniesť námietku nesplnenia zmluvy. Taká námietka je odôvodnená tým, že neexistuje povinnosť plniť tomu, kto ešte svoj vzájomný záväzok nesplnil a nie je ani pripravený splniť.
Ak si však strany v zmluve dojednajú, že jeden z účastníkov poskytne svoje plnenie skôr, zmluva charakter vzájomnosti stráca. V takom prípade i ten účastník zmluvy, ktorý je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel. Takto je chránený ten účastník zmluvy, ktorý už má povinnosť poskytnúť svoje plnenie, keď zistí po uzavretí zmluvy, že u druhého účastníka zmluvy nastali okolnosti ohrozujúce splnenie jeho povinnosti.
