Piešťanec Marek Švančara víťazom fotosúťaže časopisu Biker

Slovenské časopisy Windsurfer a Biker, ktoré zastrešuje vydavateľstvo Sportmedia, vyhlásili minulý rok súťaž o najlepšie športové fotografie zo sveta bicyklov a windsurfingu. Na základe stanovených kritérií odborná porota vybrala spomedzi stoviek prihlásených tie víťazné. Mladý piešťanský fotograf Marek Švančara (21), prezývaný Švaco, sa stal absolútnym víťazom v kategórii bike fotografie a zaradil sa tak medzi slovenskú špičku fotografov extrémnych športov. S nadaným fotografom a nadšeným freeridrom sme sa porozprávali nielen o vzniku víťaznej fotky.

Začneme triviálnou otázkou: Čo ťa baví na freeskiingu?

– Freeskiing je pre mňa životným štýlom. Nejde len o šport, ale baví ma, že som s kamarátmi, že spolu jazdíme, zdieľame zážitky z jazdenia, hecujeme sa. Milujem ten pocit voľnosti, keď si na horách – len ty, hory a sneh. Ja konkrétne jazdím freeride (freeskiing sa delí na dve základné skupiny – freeride a freestyle) a milujem na ňom adrenalín. To, keď ideš dole. Niekam, kde nikto pred tebou ešte nešiel. Zídeš dole, pozrieš sa späť a vidíš len svoju lajnu. To je jednoducho neopísateľný pocit. Treba to zažiť.

Takže na freeride miluješ najmä pocit slobody, ktorý ti poskytuje?

– Pocit slobody, adrenalín, to, že som s kamarátmi, s ktorými si musíme navzájom dôverovať. Lebo ak sa niečo stane, nikto vás nezachráni. Len ten človek, čo je s vami. Svoj život vkladáte do jeho rúk a hlavne najdôležitejšie na tom je, že sa zabávame a robíme to, pri čom sme šťastní.

Pri fotení zažívaš takéto adrenalínové stavy?

– Ani nie. Ten pocit, ktorý zažívam pri jazdení, mi nič nenahradí. Absolútne nič.

Čo bolo skôr – freeride alebo fotenie? Respektíve jedno nevylučuje druhé…

– K foteniu extrémnych športov som sa dostal cez jazdenie, asi pred piatimi rokmi. Chceli sme mať nejaké fotky, tak som sa toho chopil. V lete som začal fotiť biky, ale lyžovanie bolo prvé. Bez neho by som si nevedel predstaviť svoj život.

Takže freerider fotí bikerov?

– Tak nejako. V podstate s týmito chalanmi zažívame podobné pocity. Je radosť pozerať sa na ich výkony, čo dokážu na bicykloch, a súčasne to nie je také opozerané ako nudný futbal či hokej.

Čo si myslíš o podmienkach pre pestovanie takýchto športov v Piešťanoch?

– Nielen v Piešťanoch, ale na celom Slovensku sú v porovnaní s Českou republikou slabé podmienky pre pestovanie extrémnych športov. Vo všetkom sú peniaze. Je málo ľudí, ktorí majú záujem vložiť peniaze do budovania parkov a organizovania akcií pre extrémnych športovcov. V oblasti freeskiingu sa veľmi angažuje Marián Ligda, ktorému sa chcem poďakovať za to, že sa stará o nás – freeskierov. Keby nebolo jeho, tak by tento šport nebol tam, kde je.

Ako si prestavuješ vytvorenie lepšieho živného prostredia pre tieto športy?

– V prvom rade by sa mali takéto športy dôsledne propagovať, či už letné alebo zimné (ako freeski). Všade vo svete napredujú, ale na Slovensku to ide oveľa pomalšie. A hlavne, keď u nás chce niekto niečo organizovať v tejto oblasti, tak to myslí hneď cez peniaze. Ako na tom zarobí a podobne. Lenže treba pochopiť, že napríklad ja som nezačal jazdiť preto, aby som za to dostal peniaze, a ani mne podobní, ktorí jazdia na biku, skateboarde, snowboarde… to nerobia pre peniaze. No my všetci by sme boli radi – či už ľudia, ktorí fotia alebo jazdia – keby sa na Slovensku organizovali akcie, na ktorých by sa prezentovali tieto športy. Lebo čím viac ľudí ich bude vidieť, tým lepšie.

Myslíš si, že tvoje víťazstvo v súťaži o najlepšie bike foto roku 2010 pomôže propagácii tohto športu v Piešťanoch?

– Bol by som rád, keby pomohlo. Keby sa ľudia na vyšších stoličkách začali zaujímať o mladých ľudí, ktorých zaujímajú športy ako bike či skateboarding.

Priblíž nám vznik tejto fotografie.

– Fotka bola odfotená na prvom Dirt Jame, ktorý sa uskutočnil na dirtoch v lesíku za zimným štadiónom v Piešťanoch. Odfotil som Martina Sitáša z Námestova, ktorý dal trik 360 v peknej výške (čiže sa celý jazdec otočil o 360 stupňov). Piešťanský Dirt Jam je super akcia a stal sa už tradíciou, za čo treba poďakovať lokálnym jazdcom združeným okolo Igora Puteru. Na toto podujatie chodia najlepší jazdci zo Slovenska a objavia sa aj jazdci z Čiech. Bol by som veľmi rád, keby v budúcnosti mohli jeho organizátori rátať s podporou mesta.

Do súťaže sa zapojil aj ďalší Piešťanec – Erik Ďuriš, ktorý skončil v najlepšej trinástke amatérskych fotografov v kategórii bike foto. Vnímaš ho ako konkurenta alebo priateľa s podobným záujmom?

– Vnímam to ako veľké plus, že do súťaže sa z celého Slovenska a Česka dostal do finále aj kamarát z toho istého mesta. Erika nevnímam ako konkurenta, keďže fotí úplne niečo iné ako ja. Skôr spolupracujeme – máme vlastný projekt E. M. photography , ktorý pozostáva z videoepizód o fotení. Sú voľne sprístupnené na internete. Našou cieľovou skupinou sú začínajúci fotografi, ktorí sa chcú naučiť pracovať s bleskom mimo tela fotoaparátu. Jednoducho sa dá povedať, že točíme akési videonávody. Plánujeme spustiť aj blog o fotení, kde budú zaujímavé videá, rozhovory a podobne.

Ako si predstavuješ svoju budúcnosť? Vidíš v jej centre fotoaparát alebo lyže?

– Budúcnosť? Tak tá je vo hviezdach. Uvidíme, čo bude. Zatiaľ študujem. Určite by som však chcel veľa jazdiť a popritom aj niečo odfotiť. Len neviem, kto ma bude živiť (smiech). Budúcnosť čisto len za fotoaparátom si na Slovensku, žiaľ, neviem predstaviť. A bez lyžovania by som nebol šťastný.

Víťazné foto M. Švančaru a to najlepšie z oblasti športovej fotografie za rok 2010 môžete do 25. februára vidieť v bratislavskom Apollo Business Centre. Zaujímavá výstava prilákala doteraz množstvo športových priaznivcov.