Radosti jednej ulice – Bajzova ulica

  • Piešťany / Spravodajstvo
  • 24. februára 2011, 09:31
  • Autor:Viera Dusíková

PIEŠŤANY – Prinášame vám seriál, v ktorom sa zameriame na starosti, ale aj radosti obyvateľov piešťanských ulíc. Naši reportéri sa zaujímajú o to, ako sa vám vo vašej ulici žije a čo by ste si v nej želeli vylepšiť. Deviatou lokalitou, na ktorú sme sa zamerali, je ulica pomenovaná po Jozefovi Ignácovi Bajzovi.

Pôvodne sme náš seriál pomenovali Starosti jednej ulice, tentoraz ale robíme výnimku. V Bajzovej ulici sme totiž natrafili na ľudí, ktorí majú viac radostí ako starostí. Ďalšia v abecednom poradí bude Baltská ulica. Očakávame vaše postrehy a námety. Píšte, telefonujte!

Žijú tu ako jedna rodina


Do Bajzovej ulice sa dostanete len z ulice Pod Párovcami. Na jej začiatku je totiž dopravné značenie – slepá ulica. Značka vám okamžite prezradí, že tadiaľto sa k Váhu či k železnému mostu a ku koníkom nechodieva. Ak však chcete nazrieť, ako si tam obyvatelia žijú, nik vám v tom nezabráni. Ba možno vás pozvú aj na kávu. Aj my sme sa ocitli v obývačke jedného z dvanástich domov, ktoré tvoria kolorit Bajzovej ulice. „Nebojíte sa psov?“ znela otázka položená už pri bráne poschodového domu, v ktorom žijú Luknárovci a Dzurovci. Vo dverách nás skôr ako panie domu vítali dve obrovské hnedé feny Asanta a Ami. Boli už po obede, takže sme bez obáv prešli ďalej. „Žijeme si tu pohodlne a pekne už tri roky,“ začala svoje rozprávanie mladá mamička Katarína Dzurová, dcéra riaditeľa piešťanského gymnázia Ivana Luknára. „Ale nájde sa tu aj pár vecí, ktoré nám prekážajú. Keď sme sa sem sťahovali, mysleli sme si, že v bytovke, ktorú tu vtedy stavali, bude obchod. Mýlili sme sa, do obchodu máme naozaj ďaleko. Problémom tejto uličky je aj to, že je úzka, ťažko sa v nej otočí osobné auto.

Prekáža nám ešte i to, že v zimnom období a hlavne na jar vyvážajú smeti len raz za dva týždne, ale to je starosť všetkých ľudí, ktorí žijú v rodinných domoch. Keď je vonku teplejšie, dvojtýždňový komunálny odpad zapácha,“ dodala Katarínina matka. „Sme tu oveľa viac spokojní ako v predchádzajúcom byte. Susedia sú veľmi priateľskí, pohodoví, všetci sa navzájom poznajú. Najmä starousadlíci si tu žijú ako jedna veľká rodina. Aj minule som videla, že jeden sused betónoval a druhý mu pritom pomáhal. Najlepšie je tu v lete, ulička je slepá, takže sa v nej celkom bezpečne môžu hrať aj deti,“ s úsmevom dodáva Katarína.

V susedstve sme objavili ďalšieho známeho. Roman Baláž si tiež pochvaľoval život v Bajzovej ulici. „Nemám tu žiadne veľké starosti, ale opýtajte sa ešte nášho suseda. Práve zametá, určite by sa rád videl v novinách,“ žartoval Roman. S metlou v ruke sa po chodníku pred pekným rodinným domom oháňal Pavol Ščevko: „Bol by som veľmi rád, ak by sem, na koniec ulice, namontovali lampu. Už som o to žiadal aj mesto, ale nik to neporiešil.“

Býval tu Kubán, Plulík aj Havrlent


O Bajzovej ulici nám porozprával aj tamojší rodák Roman Tapušík: „Hoci má naša ulica len dvanásť domov, narodili sa tam a žili úspešní a zaujímaví ľudia ako napríklad ornitológ Viliam Kubán a jeho brat, výborný futbalista Ludvik Kubán i horolezec Vladimír Plulík. Novým obyvateľom sa stal riaditeľ Gymnázia Pierra de Coubertina, Ivan Luknár. Nemalo by sa zabudnúť ani na Emila Havrlenta, ktorý sa veľmi angažoval vo verejnom živote. Bol športový funkcionár a svojím nenapodobiteľným hlasom odprevádzal našich spoluobčanov na poslednej ceste.“

Na otázku, či si spomenie, aké detstvo prežil v Bajzovej ulici a či chodil aj na susedove hrušky, Roman Tapušík dodáva: „Pokiaľ si spomínam, ulica bola do polovice sedemdesiatych rokov prašná. Keď viac popršalo, všade bolo plno blata. Bez gumových čižiem nebolo možné dostať sa domov i z domu, čo sme my, deti, využívali na rôzne nezbednosti. Keďže ulica je uzavretá, v zime sme v nej hrali hokej a v lete futbal. Čo sa týka záhrad – bolo v nich vždy plno ovocia. Však to dobre viete, to susedove bolo vzácnejšie. Potom, keď sa ulica vyasfaltovala, na čom má veľkú zásluhu Emil Havrlent, sme na nový asfalt namaľovali čiary, natiahli tenisové sito a všetci – mladí, starí, od detí až po dospelých – sme hrali veľké tenisové zápasy. Na tejto ulici sme žili ako jedna veľká rodina.“

JOZEF IGNÁC Bajza bol katolícky kňaz a spisovateľ. V rokoch 1783–1875 napísal prvý román v slovenskom jazyku – pomenoval ho René mládenca príhody a skúsenosti. Bajza okolo roku 1800 často navštevoval piešťanské kúpele, kde si liečil reumu.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je piatok 28. marca. Tento deň je Dňom učiteľov. Meniny má Soňa.
  • 29.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je utorok 26. marca. Tento deň je Svetovým dňom epilepsie. Meniny má Emanuel.
  • 26.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 29. marca 2024
Meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava