Právnik radí: Uznanie dlhov

Definovať musí v písomnom uznaní aj dôvod dlhu a výška dlhu. Dôvodom dlhu je napríklad určitá zmluva, ktorú strany medzi sebou uzatvorili, na základe ktorej už dlh vznikol. Dôvodom dlhu môže byť napríklad tiež spôsobenie škody, definované skutkovými okolnosťami, na základe ktorých nárok na náhradu škody poškodenému vznikol.

Takéto uznanie dlhu poskytuje veriteľovi výhodu v tom, že dátumom uznania dlhu začína plynúť nová desaťročná premlčacia lehota uznaného dlhu. Veriteľ potom nemusí podať žalobu na súde vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá podľa právneho titulu záväzku bežne trvá dva či tri roky.
Veriteľ sa na základe písomného uznania dlhu dostáva tiež do lepšej dôkaznej situácie v prípade uplatnenia pohľadávky na súde. V prípade sporu má uľahčenú procesnú situáciu v tom, že nemusí preukazovať súdu vznik dlhu ani jeho výšku v čase uznania dlhu.Naopak dlžník, ak by sa chcel pla-
teniu uznaného dlhu ubrániť, musel by zánik dlhu preukázať.

Uznanie dlhu však nie je samostatným právnym dôvodom vzniku dlhu, preto veriteľ, ak hodlá svoju uznanú pohľadávku uplatniť na súde, musí v podanej žalobu uviesť rozhodujúce skutkové okolnosti o vzniku uplatňovaného práva, nestačí poukazovať na uznanie dlhu. Takými okolnosťami sú napríklad zmluva o pôžičke, zaplatenie kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy či okolnosti odôvodňujúce existenciu nároku na náhradu škody. Predmetom uznania môžu byť dlhy peňažné aj nepeňažné, vždy však musí byť dlh dostatočne identifikovaný. Doba, do ktorej má byť dlh splnený, nemusí byť v uznaní dlhu uvedená.

Pri nepremlčamom dlhu vzniká písomným uznaním dlhu právna domnienka, že dlh v čase uznania trval. Pri uznaní premlčaného dlhu vzniká táto právna domnienka, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.