Fuera Fondo neznamená v španielčine nič
PIEŠŤANY – Z malej skúšobne na pódiá slovenských hudobných festivalov, koncertovanie po boku stálic domáceho i českého hudobného neba, úspešne vydané prvé CD… Aj tak sa dá popísať uplynulý rok novomestskej kapely s tak trochu španielskym názvom Fuera Fondo, za vznikom ktorej stojí mladý hudobník a fotograf Boris Majerník (23).
Koncerty Fuera Fondo (FF) sú výborne namiešaným koktejlom skladieb rôznych žánrov, skvele prepojených s energickou živelnosťou a optimizmom členov kapely. Optimistický svetonázor dokazuje aj samotný názov skupiny…
– Vymyslel ho manžel mojej bývalej kolegyne, ktorý ako šofér z povolania pomerne často navštevuje Španielsko. Keď počul, čo hráme, tak sa spýtal, či už máme názov. Ja som odvetil, že nie a on na to: „Volajte sa FUERA.“ Tak som sa ho spýtal, čo to znamená. Odpovedal, že keď chce v Španielsku niekto niekoho poslať do „zadku”, tak mu povie FUERA! Tomáš to hodil do nejakého internetového slovníka a z toho vyliezlo FUERA FONDO – v preklade „dnu – von”. V španielčine to však neznamená absolútne nič.
Rok 2010 bol pre FF mimoriadne úspešný. Čo pre vás osobne bolo vrcholom roku?
– Pre mňa bol celkovo minulý rok vrcholový. Ale zo všetkého najviac asi turné s Horkýže slíže a Konfliktom. Okrem toho sme stihli vydať svoj prvý debutový album Kráčajúc svetom, natočiť videoklipy k piesňam Pozerám a Kráčajúc svetom či zúčastniť sa viacerých festivalov.
Dá sa povedať, že FF je ešte len na začiatku svojej kariérnej cesty. No predsa len sa nájde množstvo ľudí, ktorí vám stihli doteraz podať pomocnú ruku…
– Určite áno. Veľmi nám pomohla agentúra DUNA, ktorá nás niekoľkokrát pozvala na svoje festivaly Topfest, Červeník, Topfest presents 2010… Takisto menšie vydavateľstvo Creogroup, ktoré nám vydalo album, za čo sme im vďační. Odprezentovať sa pred väčším publikom je super možnosť, ako sa predstaviť.
Ako by ste charakterizovali váš debutový album Kráčajúc svetom, ktorý ste vydali v marci 2010?
– Je to prierez nášho doterajšieho hudobného vývoja. Je tam materiál, ktorý sa za obdobie našej existencie podarilo vytvoriť.
Videoklip Kráčajúc svetom ste natáčali v lete počas prestávok medzi koncertovaním. Ako vznikal, respektíve s kým ste spolupracovali?
– Natáčanie klipu bola veľká drina pre kapelu aj pre kameramanov. Natáčalo sa počas augusta, teda zhruba jedenásť augustových dní. Boli sme veľmi závislí od počasia. Chceli sme mať väčšinu záberov pri zapadajúcom slnku, čo sa nám nakoniec aj podarilo. Spolupracovali sme s Erikom Ďurišom a Marekom Švančarom – obaja sú z Piešťan.
Okrem hudby sa vy osobne venujete aj fotografii. Fotografia i dobrá pieseň napĺňa človeka úžasnou energiou. Kde hľadáte inšpiráciu a čo vás napĺňa energiou?
– Každá z týchto činností ma vie fyzicky unaviť, no na druhej strane duševne naplniť. Inšpiráciu pre fotenie? Baví ma fotenie ľudí, to je zásadne o nich samých. Inšpirujem sa fotografiami v módnych časopisoch, fotkami profesionálov alebo prostredníctvom internetu si prezerám práce iných fotografov a maliarov. Čo sa týka hudby, tam je to skôr tímová práca, ale taktiež je to asi počúvaním množstva dobrej hudby.
Viac sa dočítate v najnovšom vydaní Piešťanského týždňa.
