Akademický sochár Valér Vavro by oslávil storočnicu

Nebyť však dlhoročného pracovníka mlynov a neskoršieho riaditeľa výstavby Bohumila Čechmánka, Vavrove diela by zrejme nezdobili piešťanský Ružový Mlyn. Nemal by ich totiž kto objednať.

Piešťany sa v polovici 20. storočia stali centrom mlynárskeho priemyslu na Slovensku a investične pôsobili v podstate na celom jeho území. Preto mohol podnik Mlyny a cestovinárne Piešťany v rámci nových veľkých investičných celkov, keď sa prihliadalo aj na ich umelecko–estetické dotvorenie, realizovať niektoré výtvarné diela. Oslovili teda prostredníctvom Zväzu slovenských výtvarných umelcov sochára Valéra Vavra a výsledkom tejto spolupráce sú tu prezentované diela. Koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia podnik vybudoval prvú veľkopekáreň na Slovensku pod názvom Chlebostroj Bratislava, na Račianskej ulici, v areáli mlyna JEDLA. Valér Vavro vytesal z kameňa sochu ženy s pecňom chleba, umiestnili ju v plenéri spomínaného areálu a nazvali Náš chlieb. Po roku 1990 nastali v areáli zmeny vlastníkov a neskôr ho pohltil susedný podnik Palma-Tumys. Výtvarné dielo presunuli na iné miesto.

Počas celkovej rekonštrukcie areálu Mlynov a cestovinární Piešťany, známejšieho staršej generácii ako Ružový mlyn, vybudovali v rokoch 1968-69 novú administratívnu budovu aj nový vchod do areálu z Hurbanovej ulice. Na severnej bočnej stene tejto budovy je osadená reliéfna plastika rozmerov približne 400×100 cm, vytesaná z kameňa na betónovom podklade. Jej kompozícia evokuje proces strojového spracovania obilia, ktorý vrcholí pecňom chleba a čašou vody. Názov diela je Cesta chleba. Plastika sa zachovala doposiaľ, je vo veľmi dobrom stave a vďaka použitému materiálu zrejme odolá času, nemusí však odolať ľudským rozhodnutiam.

V 70. rokoch budovali Mlyny a cestovinárne v tom čase kapacitne najväčší mlyn na Slovensku v Rimavskej Sobote. Aj v tomto prípade investor dokázal presadiť do areálu veľkomlyna výtvarné dielo, ktoré je signované Valérom Vavrom. Ide o formu u nás veľmi zriedkavú. Pylón asi pol metrového kruhového prierezu s výškou približne 350 cm je vytesaný z kameňa. Po celom obvode i nadzemnej výške sú na ňom vytvarované reliéfy predstavujúce technologický proces, ktorého výsledkom je chlieb. Začína prácou roľníka, pokračuje mlynárčinou a končí pecňom chleba v rukách človeka. Dielo má názov Tak sa rodí chlieb. Všetky tri uvedené plastiky majú svoje názvy, ktoré treba pre históriu zachovať. Ako som už uviedol, Valér Vavro robil diela rôzneho charakteru, od malých komorných (busty) až po monumentálne (napríklad socha Vďaka osloboditeľom nachádzajúca sa na Námestí SNP v Piešťanoch).

Nevenoval sa však medailovej tvorbe, ktorej sa niektorí sochári venujú. Bol preto prekvapený, keď sa mlyny na neho obrátili s požiadavkou na návrh medaily, respektíve plakety. Nebol už najmladší, a jeho priateľ, investor z mlynov, už pomáhal točiť „Božie mlyny tam hore“. Po váhaní nakoniec objednávku prijal, napriek tomu, že zadávateľ udal len text a vročenia k jubileu, ale nie návrh námetu, to zostalo na umelcovi. Zhostil sa toho veľmi originálne, keď mlynské valce sú zložené pod písmenom M, do ktorých padajú klasy obilia, a z valcov vypadáva múka do ľudských rúk. Je to symbolika odmeny za vykonanú prácu. Medaila bola určená k 25. výročiu založenia podniku. Sadrový model medaily priemeru asi 25 cm je v majetku spoločnosti BM Piešťany. Podľa tohto modelu Štátna mincovňa Kremnici vyrobila oceľovú raznicu, ktorou boli plakety razené z bronzu. Valér Vavro by sa koncom januára tohto roku dožil 100 rokov a týmto malým exkurzom do jeho rozsiahleho umeleckého diela si ho pripomíname.