ZÁHRADA: Čemerica lieči aj zabíja
Odborník Jozef Šimko zo Strednej odbornej školy záhradníckej v Piešťanoch radí čitateľom, ako si dopestovať čemericu.
Sú trvalky, ktoré môžu stáť dlhé roky na tom istom mieste a čím dlhšie tam sú, tým sú krajšie. To je prípad čemerice. Je známa pod názvom „Kristova ruža“, ktorá kvitne počas Vianoc.
Čemerice nemajú na miesto a pôdu žiadne zvláštne nároky. Môžete ich vysadiť do tieňa či na slnko. Napriek tomu sa odporúča, aby vybrané miesto na jar nebolo pod vplyvom ranného slnka. Ak rastlina totiž nezmrzne a pôsobením slnečných lúčov sa rýchlo roztopí sneh, môže jej to uškodiť. Najlepšie sa však cítia v polotieni, chránené pred vetrom a v pôde, ktorá je vápenatá. Pre rast je najdôležitejší dobrý odvod vody.
Čemerica čierna – Helleborus niger L. (Ranunculaceae) je do 50 centimetrov vysoká trváca rastlina, má jemne zúbkaté širšie kopijovité listy. Výrazné pravidelné päťcípe biele až žltozelené kvety majú v priemere až 7 cm. Na vyklenutom kvetnom lôžku je množstvo tyčiniek. Plody sú mechúriky. Asi päť u nás pestovaných druhov (z vyše 25 vyskytujúcich sa v južných oblastiach) miestami zdivelo a nachádza sa vo voľnej prírode. Na východnom Slovensku rastie čemerica purpurová – Helleborus purpuraceus so zelenofialovými alebo fialkastými kvetmi. Zaujímavosťou a niekedy hlavným dôvodom pestovania v záhradkách je, že rastliny veľmi skoro kvitnú, a to aj v januári pod snehom.
Čemericu odporúčali už starogrécki lekári. Cenil si ju aj Hippokrates a Paracelsus. Používali ju všestranne.
Ordinovali ju pri melanchólii, ale tiež pri epilepsii, zhybových bolestiach, rovnako ako pri zapečenosti. Pokúšali sa ňou vyliečiť aj zápaly dýchacích ciest. Odvary sa podávali na vypudenie cudzopasníkov u ľudí aj zvierat. Na rovnaké, ale tiež širšie spektrum neduhov sa rastlina skúšala aj v ľudovom liečiteľstve. Je v tom určitá zákonitosť až do dnešných čias. Čím menej vedomostí o liečivých vlastnostiach rastliny, tým nemiestnejšia odvaha používať ju na všetko.
Dnes vieme, že obsahuje vysokoúčinné srdcové substancie (kardioglykozidy) – bufadienolidy – helebrín a heleboreín. Ich účinnosť je najviac príbuzná glykozidom morskej cibule. Z ďalších látok je dokázaná akonitová kyselina, zo steroidných saponínov heleborín. V humánnej aj veterinárnej medicíne je hlavnou indikáciou na zlyhávanie srdcového svalu. Aj keď sa v súčasnosti používa len ojedinele, liečba patrí výlučne do rúk lekára. Pre možné otravy, aj so smrteľným následkom, sa droga musí podávať veľmi uvážene.
