Betlehemy sveta v Balneologickom múzeu
PIEŠŤANY – V týchto dňoch až do polovice februára budúceho roku je v Balneologickom múzeu v Piešťanoch sprístupnená výstava Betlehemy sveta. Betlehemy pochádzajú zo zbierky manželov Viery a Jozefa Gruskovcov. Ich zbierku v súčasnosti tvorí viac ako tristo betlehemov zo šiestich svetadielov a 63 krajín sveta.
Motivovalo ich detstvo v Rabčiciach
Prvý exponát zo zbierky Gruskovcov pochádza z roku 1969. Boli to šúpoľové jasličky s Pannou Máriou a svätým Jozefom, ktoré postupne dopĺňali figúrkami nielen z vtedajšieho Československa, ale aj zahraničia (zo Zimbabwe a Brazílie). V roku 1979 k šúpoľovému betlehemu pribudol drevený betlehem, ktorý zhotovil známy rezbár Štefan Siváň z Babína na Orave. Neskôr pribudli pečivové betlehemy Ľudmily Kalivodovej z Vizovíc a Jiřiny Vyčichlovej z Hronova. Prvým výraznejším betlehemom zo zahraničia je nemecký pyramídový betlehem, vyrobený v NDR a kúpený v NSR v roku 1984. Myšlienka zbierať betlehemy bola prejavom hlbšieho záujmu zberateľov o ľudové umenie a spomienkou na Vianoce strávené v ranom detstve v Rabčiciach pod Babou Horou na Hornej Orave.
Profesor Jozef Gruska patrí k priekopníkom informatiky v bývalom Československu aj na Slovensku. Intenzívne pôsobil aj v medzinárodnej vede. Zo svojich pobytov v zahraničí – z krajín Európy, Severnej a Južnej Ameriky, Afriky, Ázie a Oceánie, si priniesol betlehemy, ktoré tvoria podstatnú časť jeho zbierky. Spolu s manželkou Vierou Gruskovou, matematičkou a pedagogičkou na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, naďalej systematicky obohacovali a obohacujú zbierku aj o betlehemy popredných súčasných výrobcov z Čiech, Moravy a Slovenska.
V Čile majú miesto ovečky lamu
Tradícia výroby betlehemov – teda plastického zobrazenia príbehu o Kristovom narodení, sa rozšírila takmer po celom svete. Zaujímavé sú betlehemy vytvorené v Afrike, kde sú všetky figúrky čiernej pleti, niektoré dokonca oblečené v tradičnom ľudovom odeve (Keňa a Ghana). V betlehemoch sa vyskytujú zvieratá, typické pre krajiny pôvodu – napríklad lamy v betleheme z Čile, mrože a tulene v inuitskom betleheme zo severnej Kanady, antilopy v betleheme z Burkina Faso. I miesto zobrazenia betlehemskej udalosti sa mení – maštaľ je napríklad v inuitskom betleheme nahradená obydlím iglu. Betlehemský výjav z Peru (kde neexistovalo pastierstvo) je podľa miestnej tradície situovaný v typickom trstinovom člne.
Aj materiály použité na výrobu betlehemov sú veľmi rozdielne a vychádzajú z prostredia, kde sa vyrábali. Najtypickejšou surovinou bolo drevo. U nás a v okolitých krajinách sa používalo najmä lipové, jedľové či brezové. K exotickejším drevinám patria ebenové, olivové, bambusové drevo a liany a dreviny, ktoré sa vyskytujú len na Novom Zélande. Bohato zastúpené sú aj keramické betlehemy – od neglazovanej keramiky farby vypálenej hliny, cez majoliku, fajansu až po porcelán. Veľmi pekný je keramický slovenský betlehem Jany Randuškovej, pripomínajúci pozdišovskú keramiku.
Betlehemy z bronzu aj treščej chrupavky
Často používaným a tvárnym materiálom je papier. Výstava poukazuje na množstvo spôsobov jeho využitia – typický český Ladov betlehem, slovenský Hálov (podtatranský alebo važecký), nemecké vystrihovačky, japonské
origami, mexický papierový betlehem (papier napustený špeciálnym lepidlom, z ktorého sa veľmi dobre modelujú detaily). Zaujímavé sú betlehemy z bronzu, cínu, liatiny, hliníkové, z prírodného i umelého kameňa, moduritu, sadry a rozmanitých prírodnín: šúpolia, textilu, súkna, plátna.
K exotickejším materiálom patria betlehemy zhotovené z liany z Peru, tekvice z Brazílie a Peru, papyrus z Etiópie, tresčia chrupavka a kosti z Kanady, drôt zo Slovenska, koža z Moravy či korok z Portugalska.
„Šopky“ sú pod Kolonádou
Niektoré betlehemy sú špecifikami istých oblastí. Nemecké pyramídové betlehemy, vyrábané v oblasti Krušných hôr v bývalej Nemeckej demokratickej republike, sa vyrábali len na export do NSR. Boli to otáčavé pyramídy, ktorých drevené vrtule boli poháňané horúcim vzduchom z horiacich sviečok. Krakovské „šopky“ sa vyrábajú len v okolí Krakova, zhotovené sú z papierovej lepenky, tapiet a staniolovej fólie. Tieto dva zaujímavé betlehemy sú vystavené spolu s unikátnym papierovým ručne maľovaným betlehemom vo výklade Balneologického múzea v Lekárni pod Kolonádou. Tvorba betlehemov má na Slovensku, v Čechách a na Morave veľmi vysokú úroveň a dlhoročnú tradíciu. Svetoznáme sú veľké pohyblivé betlehemy, vystavené v kostoloch (Rajecká Lesná, Terchová). Vysokú úroveň má tvorba betlehemov drevených, papierových, pečivových, keramických a šúpoľových.
Zbierka bola po prvýkrát vystavená v roku 1991 na prvom ročníku ekumenického festivalu vianočných tradícií v ľudovom aj autorskom stvárnení – Dni kolied kresťanov Slovenska. Zbierku objavil na jeseň toho roku dramaturg a koncipient tohto podujatia Viliam Ján Gruska. Je to brat zberateľa, scénograf, scenárista, režisér, dramaturg, propagátor ľudovej kultúry a umeleckých aktivít na Slovensku, pedagóg VŠMU. Vtedy mala zbierka asi 40 betlehemov z 18 krajín. Úspech tejto výstavy ovplyvnil rozhodnutie zberateľa sprístupňovať ju najširšej verejnosti. Odvtedy zbierku vystavili v niekoľkých mestách Slovenska i Čiech s veľkým úspechom a obdivom verejnosti. Veľký úspech mala v Starej radnici v Bratislave, kde bola vystavená v rokoch 1996–1997 a pozrieť si ju prišlo až šestnásť tisíc návštevníkov.
