Blog Petra Remiša: Biely sex
Ľudia mi neustále kladú dve zákerné otázky: Prečo má moja kapela taký idiotský názov a kam chodím po inšpiráciu. Odpoveď na prvú otázku som, bohužiaľ, zabudol pri poslednej celkovej narkóze.
Na tú druhú mám komplexné vysvetlenie s návodom.
Zdroje inšpirácie sa menia. Kedysi som chodil do „mliečáku“ na jahodový kokteil, alebo zakysanku. Keď ma neinšpirovalo, tak aspoň prečistilo. Dušu som mal ako čistý list, na ktorý naskakovali slová samé od seba.
Pre privolanie inšpirácie je nevyhnutná aj meditácia. Niekedy stačí pozerať do „blba“ a čakať… Mne sa osvedčilo odfotiť si mobilom interiér krčmy. Doma nad tým hodiny meditujem a snažím si spomenúť o čo ide.
Možnosti sú fakt nekonečné! Nočné fotky z mobilu sú lepšie ako Turínske plátno. Každý v nich vidí čo chce.
Pre kvalitnú meditáciou si však musíte vytvoriť vhodné podmienky: povinné sú voňavé sviečky a biometrický narámok (lepšie dva, ako Beckhem). Keď si budete pripadať ako idiot, prečítajte si niečo od Coelha. Najlepšia je tiráž.
Ak ani to nezaberie, vyskúšajte môj tajný recept: Navlečte na seba nalačno kozmodisk, posaďte sa pred telku a hodinu pozerajte x-tú reprízu Repete. Ani sa nepohnite, aj keby vás mrle žrali a išli na vás mdloby.
Po hodine sa oddajte bielemu sexu: Môžete vybieliť chladničku.
Verte mi. Inšpiruje lepšie ako vietnamský kokaín.
