ŠÍPKOVÉ: Chýba im vodovod, kanalizácia aj plyn

Šípkové v číslach:

• 331 – počet obyvateľov
• 830 ha – rozloha chotára
• r. 1349 – prvá písomná zmienka
• r. 1920 – súčasný názov obce

Prierez históriou

Najstaršie  osídlenie  pochádza z mladšej doby kamennej. Potvrdili to aj nálezy v lokalite Dielce. Osídlené bolo hlavne povodie potoka Šípkovec, ktorý sa v Zoborskej listine z roku 1113 spomína ako Sipco. Je teda možné, že obec tu pod podobným názvom bola už oveľa skôr, než sa spomína v prvej zachovanej písomnosti z roku 1349. Išlo vtedy o darovaciu listinu, v ktorej kráľ Ľudovít I. daroval obec Tomášovi Rúfusovi, ktorý bol kastelánom na hradoch Branč, Čachtice a Holíč. Šípkové sa vtedy spomínalo ako Sipkow i Sipko. Koncom 15. storočia sa volalo Sypthew a na začiatku 16. storočia Syptev. Rôzne obmeny názvu Sipko sa zachovali až do začiatku 20. storočia. V roku 1913 mala obec maďarský názov Csipkés a od roku 1920 sa volá Šípkové. Tento názov malo aj v rokoch 1975-1992, keď bolo miestnou časťou Vrbového. Práve v tom čase došlo k najväčšiemu odlivu obvateľov obce do Vrbového. Šípkovčania sa živili poľnohospodárskou  výrobou a pestovaním viniča.

Obecné symboly

Prvá pečať obce sa našla na urbárskej listine z roku 1774. Nebola datovaná, a v jej pečatnom poli je zobrazený šípkový ker. V kruhopise je nápis: SIGILLVM SIPKOVIENSE. Pečať z mladšieho obdobia, ktorá sa našla na listine z roku 1780, tiež nebola datovaná. V pečatnom poli sú zobrazené tri ruže vo váze. Erb obce pozostáva zo zeleného štítu, v ktorom je umiestnený zlatý ker s červenými šípkami. Vlajka, zakončená tromi cípmi, pozostáva zo siedmich farebných pruhov – troch zelených, a po dvoch žltých a červených.

Oplatí sa vidieť

Šípkové nie je príliš bohaté na pamätihodnosti. Miestny kostol, zasvätený Sedembolestnej Panne Márii, bol postavený až v roku 1969. Z historického hľadiska je však zaujímavé, že už v roku 1754 sa začala stavať v obci kaplnka, no pre nezhody nebola dokončená. Na cintoríne sa pri Dome smútku nachádza starý kamenný pomník v tvare srdca. V strede obce, hneď vedľa potoka Šípkovec, je zvonica z 19. storočia. Z nej ešte i dnes oznamujú obyvateľom Šípkového úmrtie ich spoluobčana. V katastri obce je i chránená krajinná oblasť Málová, kde na jar kvitne poniklec veľkolistý. Na kopci Bobolka stoja tri vyše storočné lipy.

Šípkové dnes

Obec nemá ani na konci prvého desaťročia 21. storočia plyn, kanalizáciu a vodovod. „Na vybudovanie týchto inžinierskych sietí nemáme peniaze. Vo väčšine domácností využívajú od roku 1996 elektrické kúrenie. Keďže aj elektrina je už dnes drahá, ľudia sa preorientovávajú na kúrenie tuhými palivami. Práve pre vysokú cenu dnes už nie je medzi občanmi záujem ani o plyn,“ skonštatoval  neradostnú  situáciu starosta Šípkového Anton Andrísek. V obci však nemajú ani kultúrny dom a školu. „Kultúrny dom sa v obci začal stavať v 70. rokoch minulého storočia, no po pričlenení obce k Vrbovému ho nedostavali a po roku 1990 ho zbúrali.

Občania využívali priestory družstevnej sály, ale v tej sa dnes robia výrobky z plastov. V 70. rokoch bola pre nedostatok žiakov zatvorená aj základná škola a odvtedy chodia šípkovské deti do školy do Vrbového. V nevyužitej budove školy je kuchyňa, preto tu obec zriadila spoločenskú miestnosť pre zhruba 50 ľudí. Využíva sa nielen na obecné, ale aj rôzne rodinné akcie. V priestoroch školy cvičia aj ženy z obce,“ hovorí starosta.

Napriek nedostatku peňazí sa podarilo v poslednom čase zrealizovať niekoľko akcií. V obci pribudol chodník zo zámkovej dlažby, ktorou nahradili pôvodné betónové kocky. Ďalej oplotili cintorín a na ceste k futbalovému štadiónu pribudla gabiónová stena. Tá bráni zosuvu pôdy z priľahlého svahu do odvodňovacieho rigolu a na cestu. Nového oplotenia sa dočkal aj areál materskej školy a k dispozícii pre občanov je aj viacúčelová betónová plocha s basketbalovým košom.

Spoločenské vyžitie

Absencia  kultúrneho  domu ovplyvňuje aj spoločenský život v obci. Kým v minulosti tu fungovali viaceré spoločenské organizácie vrátane divadelného krúžku, dnes sú to už len futbalisti a poľovníci. V lete a na hody sa robia zábavy a diskotéky v areáli futbalového štadióna, posedenie s dôchodcami či Mikulášsky večierok organizujú v spoločenskej miestnosti školy. Športovci majú na cvičenie k dispozícii posilňovňu nad požiarnou zbrojnicou.

Naše noviny číta aj vyše storočná Mária

Najstaršou obyvateľkou Šípkového je 101-ročná Mária Macejechová. Sluch jej už dobre neslúži, zato oči má stále dobré. Aj preto si rada prečíta noviny a, samozrejme, i náš Piešťanský týždeň.

„Krátko pred svojou storočnicou si mama zlomila nohu v krčku. Lekári ju už operovať nechceli, vraj by to neprežila. Pol roka preto ležala na posteli, kde sme ju museli kŕmiť a prebaľovať. Chvála Bohu, kosť sa jej napokon zrástla a pomocou chodítka sa aj dnes dokáže pohybovať po byte. Stále by však čosi robila, stále musí mať niečo v rukách,“ hovorí dcéra Mária, ktorá sa o najstaršiu občianku Šípkového denne stará. Napriek tomu, že pani Macejechová musí denne užívať viacero liekov, jesť jej stále chutí a napriek vysokému veku nestráca ani životný optimizmus. Do kostola však už nechodí. „Som hluchá, preto som počas omše príliš nahlas spievala. To sa však nepáčilo kňazovi, tak radšej do kostola nejdem a modlím sa doma,“ vysvetlila nám babička, ktorá pochádza z roľníckej rodiny. Roboty sa nikdy nebála a až do odchodu do dôchodku pracovala na miestnom družstve. Vychovala tri deti a dnes sa teší zo šiestich vnukov a deviatich pravnúčat. Po celý život sa vyhýbala alkoholu a dnes dá pred ním radšej prednosť multivitamínom.