Obliekanie kroja trvá celú večnosť

  • História
  • 12. novembra 2010, 10:17
  • Autor:V. Dusíková

PIEŠŤANY – Vo Vile dr. Lisku sa nachádza výstava, na ktorej môžete obdivovať nádherné exponáty piešťanského, trnavského či hloveckého kroja. Výstavu s názvom Ľudový odev na území Trnavského samosprávneho kraja si verejnosť môže pozrieť až do 10. decembra.

Pred dvoma týždňami sme na stránkach nášho týždenníka opísali piešťanský ľudový kroj ženský aj mužský. Oba ľudové odevy nám predstavila etnografička Vladimíra Pribišová. Dnes si povieme, z akých častí kroje pozostávali. Vraj kým sa dievka obliekla do kroja, trvalo jej to celú večnosť! Nebolo to vôbec jednoduché.

Ženy si najskôr obliekali rubáš



Ženy si na nahé telo najskôr obliekali rubáš alebo spodník. Tkali si ho z konopného plátna, neskôr rubáš nahradila kasanica, ktorej sa tiež hovorievalo škrobenica. Na rubáš sa obliekali rukávce. Staršie typy boli s úzkymi rukávmi „na skos“, hovorievalo sa im aj „skosové“. Novšie typy rukávcov si Piešťanky zhotovovali z jemného kupovaného plátna, nazývali ich taclové. Tieto rukávce boli vyšívané na ploche – „na tacliach“ a na golieri, ktorému naši predkovia hovorili krézel. Niekedy sa na konci rukávcov používala aj paličkovaná čipka. Piešťanky aj okolité ženičky a dievčatá nosili namiesto sukieň zástery – prednú aj zadnú. Väčšinou boli čierne, piešťanské bývali strednomodré. Zástery mali rovnakú kvalitu materiálu aj výzdobu. Kým predná bola vyšívaná po bokoch aj dolnom okraji, zadnú si povyšívali iba dolu. Keby zadnú ženičky povyšívali aj po krajoch, nik by ich prácu neohodnotil, pretože predná sukňa by výšivku prekryla.

Sukňu mali len na svadbu a sviatok


Aj keď sme spomínali, že Piešťanky nemali sukňu, nie je to celkom tak. „Tažkú suknu“ používali len na veľké sviatky a pri sobáši. Zhotovovali si ju zo súkna zelenej, bledomodrej alebo čiernej farby, na spodnom kraji mala tri širšie modré hodvábne stuhy. Na rukávce sa obliekal žvôtik, čiže prucel. Ten bol pestrý, zdobený striebornými stuhami. Odev završovala široká pestrofarebná stuha, ktorou si ženy natesno zväzovali driek, aby  vyzerali  čo  najštíhlejšie. Znakom vydatej ženy bol čepiec, na čelenke ho krášlila výšivka alebo čipka ukončená do zubov. Na čepiec si ženy ešte položili štvorcovú šatku. Pod čepcom mali Piešťanky účes v tvare podložky, čiže grgule. Dievčatá a slobodné dievky nosievali vlasy učesané do vrkoča, krášlili ho stuhy.

Naše prastaré matere si na krásny kroj, pri zhotovovaní ktorého strávili desiatky hodín, v zime a za dažďa obliekali štvorcovú plachtu. Nevesta zasa nosila na sobáš odievačku – bola to dlhý bohato vyšívaný pruh látky. Súčasťou zvrchného odevu bola aj kacabajka z bieleho súkna, zdobená modrým šnurovaním, lemovaná zúbkami, vysekanými z bieleho súkna. Na sane si ženičky v zime zásadne sadali iba v beláku, čiže v kožuchu z bielej barančiny. Aj on bol veľmi pekne farebne zdobený. V truhlici každej parádnice nesmela chýbať mentieka z bledomodrého súkna, podšitá barančinou, vyzdobená šnurovaním a strapčekmi z harasovej vlny.

Muži si rázporok zdobili šatkou


Muži mali oddávna odev o niečo jednoduchší ako ich nežné polovičky. Starší typ mužského kroja mal podobne ako u žien skosené rukávy. U novšieho dolný rukáv ukončovala vyšívaná manžeta. Chlapi a mládenci nosili plátené gate. V lete ich používali ako pracovný aj sviatočný odev a v zime si natiahli na biele gate nohavice. Tie boli zhotovené zo šedomodrého súkna podšitého barchetom a vyzdobené modrým šnurovaním. Aby nohavice nespadli, pridŕžal ich remeň a pozoruhodnosťou bol fakt, že chlapi si na sviatok vkladali do rázporkov nohavíc ozdobnú šatku. Hruď im zdobil prucel, čiže vesta zhotovená zo šedomodrého súkna a niekedy aj z bledomodrého atlasu. Ozdobou prucla boli kovové gombíky.

Zvrchný odev muža tvoril kožuch – madák. Bol trojštvrťový, ušitý z barana. Meno dostal podľa farby kože. Lem tvorila čierna alebo biela kožušina, ozdobovali ho červené alebo zelené aplikácie. Chlapi nosievali aj pelerínu – bundu z ovčej kože. Do začiatku 20. storočia nosievali trojštvrťovú kabanu a dlhú halenu z bieleho domáceho súkna. Mentieku mali ušitú z tmavomodrého súkna, podšitú lemovanou barančinou. Novší kroj už mal aj kabát zo svetlomodrého súkna, podobal sa mestským kabátom. Muži a mládenci nosievali na hlavách v zime baranicu a v lete čierny širák. Obuv žien aj mužov bola jednotná. V lete nosili kožené pantofle a v zime čierne kožené čižmy. Deťúrence mávali až do šiestich rokov oblečené iba košieľky a čepčeky.  

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je piatok 15. novembra. Tento deň je Sviatkom sv. Alberta Veľkého, patróna vedcov, tiež Dňom väznených spisovateľov a Medzinárodným…
  • 15.11.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je sobota 16. novembra. Tento deň je Medzinárodným dňom tolerancie. Meniny má dnes Agnesa.
  • 16.11.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
sobota, 16. november 2019
Meniny má Agnesa, zajtra Klaudia