Šterusy: Obec s národnými kultúrnymi pamiatkami

Šterusy v číslach:

•  514 – počet obyvateľov

•  1108 ha – rozloha chotára

•  r. 1262 – prvá písomná zmienka

•  r. 1920 – súčasný názov obce

Prierez históriou

Územie dnešných Šterús bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Dokazujú to aj archeologické nálezy z polohy Topoľové. Z mladšieho obdobia sú ďalšie fragmenty z vrchu Veľká pec, ktorého časť patrí do katastra obce. Voľakedy bola súčasťou Šterús aj osada Pustá Ves, no dnes patrí Prašníku. Šterusy sa po prvý raz spomínajú v listine z roku 1262, v ktorej ich kráľ Belo IV. daroval
komesovi Zochudovi a jeho bratom. Časť obce však určité obdobie patrila dobrovskému panstvu. Po prvý raz sa spomína pod názvom Cheteruch.

Neskôr viackrát zmenila svoj názov. V roku 1571 sa uvádza ako Zthyrwecz, o pár rokov neskôr Styrwcz. V druhej polovici 18. storočia sa objavuje pomenovanie Sterusz i Steruzy, tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny mala obec maďarský názov Cseteröc a od roku 1920 Šterusy. V rokoch 1975–1991 však boli ako miestna časť Vrbového. Obyvatelia obce sa živili zväčša poľnohospodárstvom, no darilo sa tu aj ovocinárom a vinohradníkom.

Obecné symboly

Keďže Šterusy patrili do farského obvodu v Lančári, na obecnej pečati z roku 1600 je zobrazená postava sv. Michala archanjela, patróna kostola v Lančári. V pečatnom poli je Michal Archanjel zobrazený s mečom v pravej ruke. V kruhopise je nápis SIGILVM S. MICHAELIS ARCHANGELI PAGI STER. ANNO DO 1600. Erb Šterús pozostáva z modrého štítu so zelenou pažiťou. Na nej stoji strieborná postava sv. Michala Archanjela. V pravej ruke drží zlatý horiaci meč. Jeho biely odev lemuje pod krkom a okolo pásu zlatý pásik a po oboch stranách vyrastajú z pažite zlaté klasy. Vlajka je kombináciou pruhov zelenej, modrej, žltej a bielej farby a zakončená je tromi cípmi.

Oplatí sa vidieť

Dominantou obce je Kostol sv. Márie Magdalény, ktorý bol postavený v roku 1685 pôvodne ako kaplnka. Veža bola k nemu pristavená v roku 1990. Kostol je, rovnako ako sochy Jána Nemomuckého a Panny Márie, národnou kultúrnou pamiatkou. V centre obce je dnes už nefunkčná zvonica z 18. storočia a v jej blízkosti súsošie svätých Cyrila a Metoda. Okrem národných kultúrnych pamiatok je v Šterusoch až 11 prícestných krížov a niekoľko sôch. V lese nad obcou je horáreň miestneho poľovníckeho združenia Lanka.

Šterusy dnes

Rovnako ako v iných obciach, aj v Šterusoch nemajú v obecnej kase toľko peňazí, aby mohli zrealizovať všetko, čo by potrebovali. Z inžinierskych sietí im chýba kanalizácia. „Máme už aj územné rozhodnutie, teraz treba vypracovať projekt, a keď zoženieme peniaze, môžeme ju urobiť. Rátame s gravitačnou kanalizáciou, no v miestach, kde to terénne podmienky nedovoľujú, by musela byť tlaková. Až dovtedy budú musieť občania využívať žumpy, ktoré majú pri svojich domoch. Z fondov EÚ by sme chceli zrekonštruovať aj verejné osvetlenie, pričom pôvodné svietidlá nahradia úspornejšie a tie, ktoré sú ďalej od cesty premiestnime k nej.

Túto akciu chceme zrealizovať ešte v tomto roku. Všetko záleží od toho, ako prebehne verejné obstarávanie. Opravu by potrebovali aj miestne komunikácie, no na to tiež treba peniaze,“ povzdychol si šteruský starosta Jozef Nesteš. Napriek nedostatku peňazí sa im v posledných rokoch podarilo vymeniť krytinu na streche kostola a vymaľovať jeho interiér. V rámci rekonštrukcie kultúrneho domu zasa vymenili všetky okná i dvere, zateplili nielen celú budovu, ale aj jej strechu. Vďaka týmto opatreniam zamedzili úniku tepla a ušetria veľa peňazí na vykurovaní budovy. Nové dvere a okná pribudli aj na materskej škole. „Aby budova nevlhla, jej základy sme dali odizolovať. V škôlke pribudla aj nová podlahová krytina a maľovka. Treba ešte opraviť strechu, vymeniť ríny a urobiť novú fasádu. Žiaľ, ani na to zatiaľ nie sú peniaze,“ dodal starosta.

Spoločenské vyžitie

V obci majú občania k dispozícii sálu kultúrneho domu, ktorú využíva počas nácvikov miestna kapela Neznámi ako i divadelný krúžok, ktorý po rokoch obnovil svoju činnosť. Najväčšiu zásluhu na tom má Mirka Rašmanová. Krúžok, ktorý má 20 členov, nacvičil hru Ženský zákon, s ňou mali v obci veľký úspech. V Šterusoch sa darí poľovníkom i dôchodcom a zo športovcov zastupujú obec v dlhodobej súťaži len futbalisti. Vyznávači stolného tenisu sa stretávajú na pravidelnom Vianočnom turnaji, ktorý sa hráva v sále kultúrneho domu. Obec organizuje počas roka pre svojich občanov fašiangový detský maškarný ples, ďalšie akcie sú pri príležitosti Dňa matiek a Dňa detí. Pália sa tu jánske ohne, už po štvrtý raz sa konal Cyrilometodejský deň a v tomto roku bola pri poľovníckej chate Lanka aj letná opekačka pre obyvateľov Mikroregiónu nad Holeškou, ktorého členom sú aj Šterusy. Nechýba ani každoročné posedenie s dôchodcami.

Betlehemy zo Šterús sú aj v Taliansku

Medzi najznámejších amatérskych umelcov zo Šterús iste patrí 62-ročný rezbár Ernest Slabý. Tento lančársky rodák žije v Šterusoch už 35 rokov. Rezbárčeniu sa začal venovať vo voľnom čase už v rodnej obci. Už ako učeň sa venoval zbieraniu samorastov. Neskôr ich upravoval, napríklad do podoby svietnikov či iných úžitkových predmetov. Figurálnej tvorbe sa venuje tri desaťročia. „Rezbárčinu som zdedil po dedovi Vendelínovi Žažovi, ktorý bol tesárom i stolárom. Vyrezával aj betlehemy a v tom pokračujem i ja. Ako prvú som vyrezal sošku Panny Márie, ku ktorej som postupne dorábal ďalšie. Prvý betlehem mal celkove 80 figúrok. Išlo o menšie figúrky, najväčšia merala 14 centimetrov.

Ďalší betlehem má už len 30 postavičiek, ten som venoval rodine do Nitry. Dva betlehemy sú v Taliansku a jeden v Dechticiach,“ pochválil sa nám Ernest. Ten v mladosti hrával aj na klarinet a bol členom lančárskej kapely svojho mladšieho brata Štefana, ktorá sa neskôr preslávila pod názvom Borovienka. Ernest dáva pri vyrezávaní prednosť lipovému drevu a okrem sošiek z neho robí aj ozdobné kríže, reliéfy a rámiky. Problém mu nerobia ani väčšie plastiky. Z nich treba spomenúť napríklad klebetnicu v nadživotnej veľkosti, ktorú vyrezával tri týždne, či postavu vodníka. Toho však robil z jelše. V posledných piatich rokoch sa Ernest zúčastnil aj na rezbárskom sympóziu v Novom Meste nad Váhom, kde každý rok vyrezal jednu sochu pre budúci betlehem. Doteraz ho obohatil o postavu ženy s dieťaťom na chrbte, sochu jedného z troch kráľov, muža s píšťalkou, ženu s putňou vody v ruke a v tomto roku zhotovil dievča s bábikou. Keďže vyrezávanie ho stále baví, dreva, nápadov a ako dôchodca aj času má dosť, iste ešte nepovedal v rezbárčine posledné slovo.