Ľudovít Winter – budovateľ kúpeľov i mesta

Polstoročie rozhodujúceho obdobia vo vývoji obce Piešťany, kúpeľov a ich premeny z malej obce a provinčných kúpeľov na medzinárodné kúpeľné mesto je nerozlučne späté s menom rodiny Winterovcov, a to predovšetkým otca Alexandra a jeho synov Ľudovíta a Imricha.

Ľudovít Winter sa narodil 1. 11. 1870 v Ipeľských Šahách ako tretie dieťa rodičom Alexandrovi Winterovi a Henriete, rodenej Kácserovej. Mal staršieho brata Františka, sestru Milku a po ňom sa narodil brat Imrich. Študoval na Technickej univerzite vo Viedni, štúdiá však nedokončil, pretože otec Alexander, nájomca Piešťanských kúpeľov, ho zavolal do tohto mesta, aby mu pomáhal s vedením podniku.

Vystaval kúpele, vymyslel barlolámača

Mladý – dvadsaťročný Ľudovít prichádza do Piešťan, ktoré sa stali jeho celoživotným osudom. Po smrti otca v roku 1909 veľká zodpovednosť za vedenie firmy prešla práve na neho. Jeho prednosťou bolo, že sa dokázal obklopiť ľuďmi, ktorí mu pomáhali zveľaďovať kúpele. Najdôležitejší spomedzi nich bol nesporne brat Imrich. Ale boli to i správca kúpeľov Václav Vlk, prokurista E. Tolnayi, právnik E. Majerčák, architekti Henrik Böhm, Ármin Hegedüs, Emil Belluš, František Wimmer, lekári Eduard Weisz, Štefan Kollár, Eduard Cmunt, notár obce Piešťany Anton Kajlich, farár a starostovia obce Piešťany Gašpar Štefanka a neskôr Alexander Šindelár.

Za čias pôsobenia Ľudovíta Wintera boli postavené významné budovy ako Robotnícky nemocnica (Pro Labore), Kursalon – Kúpeľná dvorana (otvorená v roku 1894), Kúpele Františka Jozefa (otvorené v roku 1898), Pro Patria (1916). No najväčšou pýchou bol a dodnes zostáva Hotel Thermia Palace. Zaslúžil sa i o výstavbu kúpeľov Irma, liečebného domu Cyril (1929), komplexu Eden a Excelsior – dnešná Jalta (1929), ale tiež o výstavbu reštaurácie Červená veža (1929) a termálneho kúpaliska Eva (1934). Dal postaviť i Ružový mlyn (1916). Bol otcom myšlienky výstavby novej mestskej časti – Floreátu a podieľal sa na jej realizácii, i keď v zmenených politických a spoločenských podmienkach, a to po februári 1948.

Vďaka nemu v Piešťanoch hľadalo zdravie množstvo ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev. Popri tom sa Piešťany stali i miestom stretávania sa vysokej medzinárodnej spoločnosti, poskytovali bohatú kultúrno-spoločenskú ponuku (založenie Piešťanskej muzeálnej spoločnosti a vybudovanie múzea, koncerty, plesy, divadelné predstavenia, lekárske kongresy a exkurzie, golf, tenis a iné). V roku 1899 bol na jeho podnet vytvorený symbol a obchodná značka kúpeľov (moderne povedané logo) – preslávený barlolámač. Ten je dodnes najznámejším symbolom Piešťan, kúpeľov i mesta. Svedčí o tom i podoba mestského erbu.

Pomohol aj mestu

V rokoch 1919–1935 bol Ľudovít Winter predsedom Zväzu slovenských kúpeľov. Je autorom prác o právnych, daňových a poriadkových otázkach kúpeľných miest. V období po skončení I. svetovej vojny a vzniku prvej Česko-slovenskej republiky (v roku 1918) sa zaslúžil o zveľadenie Piešťan, a to úpravou, vybudovaním a vyasfaltovaním ulíc, chodníkov a námestí, tiež i stavbou mostov cez Váh – Krajinského a Kolonádového, ďalej stavbou nového Obecného domu (dnešný Mestský úrad), vybudovaním vodovodu a kanalizácie, regulácie Váhu a stavbou protipovodňových hrádzí či reguláciou Dubového.

Ľudovít Winter vrcholných päťdesiat rokov svojho života zasvätil zápasu za prosperitu kúpeľov. Ako svoje životné krédo si vytýčil cieľ získať Piešťanom svetové meno. Nikdy sa tejto myšlienke nespreneveril ani v časoch prenasledovania v období II. svetovej vojny a po roku 1948. Zmieril sa so stratou rodinných kúpeľných podnikov, pretrpel trýzeň koncentračných táborov, do konca života trpezlivo znášal ústrky totalitného režimu, no svoju oddanosť a vzácny vzťah k Piešťanom, ku kúpeľom i mestu si zachoval až do smrti. Na sklonku svojho života napísal pamäti, v ktorých nie je zaujímavá len história, ale aj celý rad návrhov a námetov pre povznesenie kúpeľov a mesta v budúcnosti.

Z návrhov, ktoré sa nerealizovali, spomeňme kúpeľný komplex Arthros, ktorý situoval oproti Hotelu Thermia Palace, a prepojenie všetkých kúpeľných domov jedinou kolonádou, boli to i zámery výstavby „záhradného mesta“ (v katastri obce Banka, na Červenej veži), ktorého súčasťou malo byť aj múzeum, divadlo a pomník Milana Rastislava Štefánika a mnohé ďalšie.

Piešťanský Optimista

Pre priblíženie jeho názorov uvedieme aspoň jeden citát, ktorý ich dovedna charakterizuje: „Veda sama nestačí, aby lekár bol dobrým lekárom. K úspechu je treba, aby ho pacienti mali radi. Tá istá zásada platí u osôb, ktoré majú viesť kúpele. Kto nie je zaľúbený do svojho odboru, kto nespája srdce a dušu so záujmami kúpeľného hosťa, ťažko bude v stave previesť šťastnú a trvalú tvorbu v záujme svojich kúpeľov. Popri vede aj láska k hosťom je kritériom dobrých úspechov.“

Ľudovít Winter zomrel v Piešťanoch ako 98-ročný dňa 15. septembra 1968 a pochovaný je na cintoríne na Bratislavskej ceste. Dňa 1. novembra 1990 bola na penzióne Zelený strom, kde pôvodne býval, odhalená pamätná tabuľa. Jej autorom je akademický sochár Ladislav Ľudovít Pollák. Od 1. januára 1991 nesie hlavná ulica v centre mesta jeho meno. Bolo mu udelené čestné občianstvo mesta Piešťany in memoriam ako ocenenie jeho neopakovateľného prínosu a vkladu do vývoja mesta a kúpeľov. V roku 2008 bol dokončený film „Optimista“ – hraný dokument o živote a diele Ľ. Wintera (režisér Dušan Trančík).
Česť jeho pamiatke!