Za meteorickým rojom precestujú pol zemegule

  • Nezaradené
  • 29. októbra 2010, 10:11
  • Autor:V. Dusíková

PIEŠŤANY – Piešťanci len prednedávnom pozorovali nočnú oblohu pomocou astronomického ďalekohľadu. Počas Astrofilmu videli krátery i pohoria Mesiaca a na Jupiteri pozorovali to, čo Galileo Galilei sledoval pred tristo rokmi. Pozorovania viedol Peter Zbončák, ktorý do kina Fontána priniesol slušnú zbierku menších i väčších zázrakov svetovej optiky.

Koľkýkrát ste už pozorovali oblohu nad naším mestom počas Astrofilmu?

– Vo vašom meste som už po štvrtýkrát. Ale priznám sa, také pozorovacie podmienky, aké boli počas  tohtoročného  festivalu, sme ešte nemali. Počasie vyšlo nad naše očakávania, takže sme návštevníkom ukázali všetko, čo ponúka mestom presvetlená nočná obloha. Bohužiaľ, pozorovacie podmienky v našich mestách sú veľmi zlé. Takže mimo naozaj výrazne jasných objektov na nočnej nočnej oblohe nie je možné toho veľa uvidieť. Pre pohodlné pozorovanie by bolo dobré ísť ďaleko od mesta do tmy. Tam, kde nás nerušia okolité svetlá, ktoré nám svietia priamo do očí. Ale aj napriek všetkým nepriaznivým podmienkam prišlo na nočné pozorovania v Piešťanoch veľa ľudí.

Ktoré hviezdy uvideli našinci pomocou vášho astronomického ďalekohľadu?

– No… hviezdy sa veľmi (mimo nášho Slnka) pozorovať nedajú. Pri pozorovaní akejkoľvek – aj tej najväčšej hviezdy – nerozozná takmer ani jeden ďalekohľad žiadne detaily. Ďalekohľadmi sa dá pozorovať Mesiac, planéty, hmloviny, galaxie či hviezdokop. To všetko sme návštevníkom v rámci možností, ktoré poskytuje dané miesto pred kinom Fontána, ukázali. Ale mali sme šťastie. Večer sme videli Mesiac a jeho krátery i pohoria. Tie Piešťanci pozreli takmer detailne vďaka astronomickému  ďalekohľadu, ktorý sme mali k dispozícii. Približoval v takom rozsahu, že na povrchu Mesiaca sme pozorovali detaily s rozmermi rádovo desiatok metrov.

Vraj ste pozorovali aj Jupiter?

– Áno, neskôr sme pozorovali aj Jupiter s jeho najjasnejšími mesiacmi, pomenovanými po Galileovi Galileim, ktorý ich prvýkrát pozoroval svojím vlastnoručne zhotoveným ďalekohľadom pred tristo rokmi – na jeseň 1609. Videli sme aj oblačné štruktúry na jeho povrchu. A potom prišli na radu hmlovina v Androméde, známa pod číslom M31, ale aj guľová hviezdokopa M15 v súhvezdí Pegas či planetárna hmlovina M57, ktorú možno čitatelia poznajú pod názvom Prstenec. Samozrejme, najviac nás potešil Mesiac v ďalekohľade.

Do Piešťan ste prišli s riadne výkonnou mašinkou, čo je výhodou spomínaného ďalekohľadu?

– Výhodou bolo jeho plnoautomatické ovládanie. Na prestavenie z objektu na objekt mi stačilo zadať na ovládači katalógové číslo žiadaného objektu a ďalekohľad sa prestavil sám.

Vlastníte aj vy nejaký astronomický ďalekohľad?

– Mám niekoľko typov. Ako som rástol, menili sa aj rozmery a kvalita ďalekohľadov. Astronómia asi nie je chvíľkový ošiaľ. Pamätám si, ako som dostal svoj prvý astronomický ďalekohľad – východonemeckú skladačku, pomocou ktorej som pozoroval Mesiac i Jupiter, pokúšal som sa sledovať aj Slnko, ale ďalekohľad sa mi roztopil. Potom som prežíval večery pri pokazenom ďalekohľade a tváril som sa, že pozorujem oblohu, aby mamina neprišla na to, že som ho pokazil. Dnes mám ale, našťastie, veľa priateľov vo hvezdárňach, takže si zabehnem do Rimavskej Soboty alebo na Vartovku do Banskej Bystrice, kde majú, mimochodom, ďalekohľad od nás. No a doma mám tiež jeden taký milý malý ďalekohľad z našej firmy, cez ktorý sa dá pekne pozrieť nočná obloha.

Ako ste sa dostali k práci predajcu ďalekohľadov?

– Odmalička som chodil do hvezdárne. Neskôr som tam počas školy začal pracovať a ostal som aj po skončení štúdia. Na podobnej akcii ako je Astrofilm v našom planetáriu, v Žiari nad Hronom, som sa zoznámil s terajšou šéfkou. A potom to bol už len krok k práci predajcu. Práca vo hvezdárni mi dala veľmi veľa. Zvedavé otázky ľudí ma naučili odpovedať na čokoľvek a pripravili ma na úlohu predajcu veľmi precízne.

Ktorá planétka a prečo vás najviac fascinuje?

– Toho, čo ma na astronómii fascinuje, je viac. Už len samotný pohľad ďalekohľadom je neopakovateľný. Vezmite do úvahy, že keď pozeráte na slnečný disk (samozrejme, že s vhodným filtrom!) dívate sa na niečo, čo bolo pred ôsmimi minútami, lebo presne toľko trvá svetlu, pokým doletí zo Slnka k Zemi. Pri pozorovaní hmlovín alebo galaxií je to ešte oveľa, oveľa viac. V tom prípade sú to stovky tisíc rokov. To je niečo! Zo samotných objektov na oblohe mám veľmi rád galaxiu M33 v súhvezdí Trojuholník, ktorá je viditeľná na jesennej oblohe. Teoreticky by sme ju mohli uvidieť aj voľným okom, ale pozorovacie podmienky v mestách a ich okolí to nedovoľujú. Voľným okom som ju videl len dvakrát v živote. Zlé pozorovacie podmienky sú vo všeobecnosti problém dnešnej doby.

Hvezdári to tuším nazývajú svetelným znečistením?

– Je to všetko nežiadúce svetlo, ktoré produkuje človek. Ako sa rozrastajú mestá, zväčšuje sa aj produkcia parazitného svetla. V bytoch a domoch je toľko svetla z ulice, ktoré svieti všade tam, kam nemá. Niekedy nemusíme ani zapnúť svetlo v izbe, aby sme videli aj v noci. Pritom by stačilo natočiť tienidlá lámp alebo trochu posunúť osvetlenie. A svetlo by prúdilo, kam má, a nie do vzduchu. Všade sa hovorí o šetrení, no v noci púšťame svetlo len tak do „luftu“. Svetelné znečistenie nie je len problém astronómov, dotýka sa všetkých ľudí a ich zdravého spánku a relaxu počas neho. Keď neklesne hladina osvetlenia pod určitú hranicu, nezačne sa u človeka vytvárať hormón melatonín, ktorý zabezpečuje zdravý spánok. Aj preto sme mnohokrát takí unavení, keď ráno
vstaneme.

Chystá sa v blízkej dobe nejaké špeciálne pozorovanie?

– Začiatkom budúceho roka – v utorok 4. januára – môžeme pozorovať čiastočné zatmenie Slnka. Stačí, ak sa v ten deň dopoludnia pozriete so špeciálnymi okuliarmi na slniečko a uvidíte, ako z neho Mesiac postupne odíde…

Vraj mnohí hvezdári chodia za hviezdami aj pol zemegule, je to pravda?

– Hlavne  pozorovatelia  zatmení Slnka precestujú takmer celú Zem. Lebo podmienky, ktoré vzniknú pri zakrytí slnečného disku Mesiacom, sú ideálne na pozorovanie slnečnej atmosféry. Takéto podmienky nedokáže simulovať žiaden pozemský ďalekohľad. K pomerne často cestujúcej skupine astronómov patria aj pozorovatelia meteorických rojov, ktorí neváhajú precestovať pre vhodné podmienky na pozorovanie roja aj pol sveta.

O pár dní bude v Piešťanoch ďalší filmový festival – Eurotour. Chystáte sa aj tam?

– Áno, v prvý večer Eurotouru by sme mali zabezpečiť pozorovanie večernej oblohy podobne ako počas Astrofilmu. Už sa na Piešťany teším! 

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je štvrtok 18. apríla. V tento deň sa v roku 1901 narodil MUDr. Emil Veselý, lekár, prednosta a primár…
  • 18.04.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je streda 17. apríla. Tento deň je Svetovým dňom hemofílie. Meniny má Rudolf.
  • 17.04.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 19. apríla 2024
Meniny má Valér, zajtra Jela