Výpravcu Dodka liečili v Adeli centre
PIEŠŤANY – Ani vo sne by nám nenapadlo, že v piešťanskom rehabilitačnom zariadení Adeli centrum stretneme počas nahrávania ďalšieho z markizáckych príbehov o snívaní Modré z neba aj minulotýždňového hrdinu príbehu – osemročného výpravcu Jožka z Červeníka.
„Som tu s maminou a čakám na kyslík,“ prezradil chlapček, ktorému v Markíze bambuľka Veronika spolu s mamičkou vysnívali jazdu vo vlaku ťahanom parnou lokomotívou. Spomínaný vlak Dodko aj vypravil. Stanice sypal ako z rukáva. Železničiari mu pri tej príležitosti požičali aj červenú čapicu, uniformu a píšťalku. „Čapicu mi vzali, ale píšťalku aj uniformu mám doma, vypravujem si ňou darovaný vláčik,“ prezradil Dodko a usmial sa, keď sme ho fotili aj natáčali na kameru. „Kam sa mám pozerať?“ pýtal sa chlapček, ktorému krutá choroba zatmela svet. „Mal rok aj trištvrte, keď jeho mame oznámili synovu nevyliečiteľnú desivú diagnózu – svalová dystrofia a nádor na mozgu.
((myvideo:1))
V priebehu týždňa stratil zrak, a kým iné deti z mesiaca na mesiac zlepšujú svoju chôdzu, Dodkovi ochorenie zabraňuje v napredovaní, skôr naopak. Mamička ho vychováva sama a tvoria skvelú dvojku,“ tieto slová použili tvorcovia relácie Modré z neba v upútavke na minulotýždňovú reláciu.
A aká je súčasnosť chlapčeka? Túto sobotu ukončil pobyt v Adeli centre, kde mu počas dvoch týždňov poskytli rad procedúr. „Len kyslík a cvičenie sa mi nepáčia,“ bedákal chlapček, no jeho mamička mu vysvetlila, že ak to vydrží, bude môcť chodiť po schodoch. To Dodka presvedčilo a dobrovoľne si nechal do nošteka zasunúť dve priesvitné hadičky používané v oxygenoterapii.
Pred Dodkom sestrička liečila kyslíkom malú čiernovlasú slečnu Valentínku, pri ktorej sedel jej tatino. Obaja pochádzali z Talianska a do Piešťan prišli za Valentínkiným zdravím. Aby sme Dodka trošku zabavili, vyrozprávali sme mu, aké trampoty sme zažili my na ceste do Bolerázu, keď nás omylom naložili aj s detským kočíkom a dvoma ďalšími malými pasažiermi opačným smerom – na Cífer. Dodko sa smial a prezradil aj to, že v jeho žiackej knižke nenájdete inú známku ako jednotku. „Najviac ma baví vlastiveda a slovenčina. Zarecitujem vám báseň Istý pánko Kolumbus…“ pustil sa do memorovania druháčik. Mamička mu pritom trošku pomáhala. „Chceli by sme prísť do Adeli centra znova, verím, že sa nám to podarí,“ podotkla mladá žena, ktorá vychovala synčeka, čo si úplne podmanil srdcia sestričiek v centre. V ten deň sme zažili aj natáčanie ďalšieho z príbehov Modré z neba. Ale o tom až neskôr.
