Blog Petra Remiša: Len Lady Gaga
Protiklady sa priťahujú, to vie každý. Proti Bohu stojí diabol, Beatles potrebujú Rolling Stones a Rusi Američanov.
Spojenie opakov prináša pôvabné ohavnosti. V roku 1966 sa istá Japonka bez talentu stretla s talentovaným britským muzikantom. Popletený John Lennon opustil kvôli nej rodinu a neskôr aj Beatles.
Vyhlásil, že ona je „to Ono“, čo celý život hľadal.
Svet začal vtedy vážne uvažovať, že niečo na tej Yoko asi bude, keď žije s Lenonnom. Dokonca si ju susedia v samoške prestali mýliť s jej staršou sestrou Yono Oko.
Keď Johna v roku 1980 zastrelili, už bolo neskoro: Kritici už stihli povýšiť Yoko za „umelkyňu“. Inak nemám nič proti alternatívnej muzike, ale skúste hodinu počúvať niečo z jej hudobnej produkcie.
Pezinok vás neminie.
Protiklady nájdete všade. Vrtký Laurel by nebol ničím bez prispatého Hardyho, ani naivný Funés bez ľstivého Fantomasa. Rozorvaný Kurt Cobain by nič nenapísal bez štipky heroínu a adrenalínu Courtney Love.
Doma to máme rovnaké. Čapkov pes by sa bez kočky unudil, Voskovec sa kdesi stratil bez Wericha a Lasicov humor iskril predovšetkým so Satinským. Ani Most sa nezaobíde bez Hídu a Csáky nezaspí bez Slotu v hlave.
Dokonca aj Cibulková vyzerá lepšie popri Removi – a naopak.
Len Lady Gaga si vystačí sama. Ktovie, ako to dievča robí.
