Subtropické kráľovstvo Antona Cabadaja
DUBOVANY – Už ste mali v našich zemepisných šírkach možnosť poprechádzať sa po záhrade, v ktorej rastú figovníky, citrónovníky, mandarínky a ďalšie ovocie, na ktoré sme zvyknutí z oveľa teplejších oblastí zemegule?
Ak nie, stačí zájsť do Dubovian k Antonovi Cabadajovi, ktorý sa špecializuje na pestovanie exotických rastlín. Dlhoročný záhradkár a bývalý predseda tunajšej miestnej organizácie záhradkárov sa venuje tejto záľube už dlhé roky. V jeho dvojárovej záhradke nájdete okrem tradičných ovocných stromov aj kávovník, figovník, granátové jablká či v črepníku dozrievajúce jahody. A to všetko teraz, na jeseň. „Spočiatku som sa venoval len klasickým ovocným druhom.
V záhradke mám nielen nové odrody jabloní, ale aj niektoré staršie, pochádzajúce ešte z 30. rokov minulého storočia. Do nich som štepil napríklad renetu či golden delicious. Mám aj odrody, ktoré sa dajú pestovať aj v črepníkoch. Neskôr som sa začal venovať aj pestovaniu drevín, ktoré inak rastú v subtropickom pásme. Tie postupne pribúdali v mojom byte i záhradke. Samozrejme, že obyčajne nedorastajú do takej výšky ako v krajine svojho pôvodu,“ povedal nám Anton Cabadaj.
Tento rok nebol pre vegetáciu v záhradke najlepší, pretože bolo veľa daždivých dní. Boli sme preto zvedaví, ako počasie znášajú jeho teplomilné dreviny. „Väčšina z nich je na tunajšie podnebie prispôsobená. Mám napríklad citrónovník, ktorý vydrží aj mrazy do 25 stupňov Celzia. Má aj plody, no tie nie sú jedlé. Ide totiž o okrasný druh. Pestujem však aj samoopelivé kivi, no tohtoročné počasie im príliš neprialo. Niektoré stromy zostávajú v záhrade aj cez zimu, ostatné premiestnim do bytu a zimnej záhrady,“ vysvetlil A. Cabadaj.
Okrem plodmi ovešaných figovníkov sme si v jeho záhradke všimli aj kávovník. Pomedzi biele kvietky a listy sa červenalo aj niekoľko plodov. Koľko kávy by z nich pani domáca uvarila, sme nezisťovali. Interesantné však bolo, že u Cabadajovcov využívajú nielen plody, ale v niektorých prípadoch aj kôru. Napríklad tú z citrónov usušia a potom pridávajú do zákuskov. Pre diabetikov je zasa určená stévia, ktorá neobsahuje glukózu. Zaujímavosťou tejto rastliny je, že pri žuvaní jej lístka vydrží sladká chuť v ústach veľmi dlho, preto človek nemá pocit hladu. Používa sa napríklad aj na výrobu žuvačiek, zubných pást a kloktadiel. Pochválil sa nám aj žen-šenom. „Usušený sa napríklad používa na vyhojenie rán, zlepšenie sluchu, zraku, pri anémii, astme, proti reume a ďalším neduhom. Hlavne je však určený k zlepšeniu funkcií orgánov nášho tela.
Vývar z jednej kávovej lyžičky usušeného žen-šenu sa sedem minút varí v dvoch decilitroch vody. Táto dávka sa pije po troškách počas celého dňa. Ďalšiu dávku treba uvariť po siedmich dňoch. Celá kúra pozostáva z piatich samostatných dávok,“ vyzradil tajomstvo jeho použitia. V ich záhradnom kráľovstve sme však našli aj bonsaje a zapletané sýrske ibišteky, ktoré zapletá sám.
Anton Cabadaj je zástancom ekologických postrekov, preto nepoužíva žiadne chemické prípravky. „Proti voškám a múčnatke bojujem roztokom z vykvasenej žihľavy alebo použijem piešťanskú termálnu vodu,“ prezradil zanietený duboviansky záhradkár.
