Blog Petra Remiša: Tri pravdy o Elvisovi
Prikvitol za mnou po koncerte na hlohovskom jarmoku. Na hlave mal svetielkujúce uši a kovbojský klobúk: „Hey dude, volaj ma Elvis!“ Hneď mi bolo mi jasné, že mu šibe.
Lenže aj mne muselo preskočiť, lebo som s ním išiel na burčiak. Pri druhej fľaši mi začal vysvetľovať, ako to bolo naozaj s údajnou smrťou Elvisa. Zhrniem to:
1. Elvis nezomrel. V skutočnosti iba zdrhol z domu, kde mu všetko liezlo na nervy: sláva, peniaze, frajerka Ginger aj nenažraný menežér Parker.
2. Telo, ktoré našli, nebol ´Kráľ rock-n-rollu´, ale jeho dvojník – mexický džigolo, ktorý sa predávkoval diazepanom. Elvis mu len navliekol svoje použité slipy a ovracaný župan.
3. Pravý Elvis sa neskrýval v Mexiku. Na kubánsky pas odletel do ČSSR, premenoval sa na súdruha Emila Prézla a dvadsať rokov robil na gympli údržbára.
Po tretej fľaši som už “Elvisovi” tak veril, že som ho odprevadil do záhradkárskej osady Grejslend pri Pastuchove, kde býva s bezdomovcami. Cestou mi spieval svoje staré odrhovačky: Don’t Be Cruel, Love Me Tender aj A Little Less Conversation.
Aby ste videli, že si nevymýšľam, nahral som si do mobilu jeho veršík na rozlúčku. Hlas je stopro Elvisov, len slová sú fraštácke:
„Nežen sa ty byko! Načo ci je krava, ked je šade mlíko.“
