Betlehem má i vďaka našim rezbárom už 28 postáv
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM – Na rezbárskom sympóziu v Novom Meste nad Váhom, ktoré má za sebou päť úspešných ročníkov, sa pravidelne zúčastňujú aj bratia Ernest a Štefan Slabí. Obaja síce pochádzajú z Lančára, no starší Ernest dnes býva v Šterusoch a mladší Štefan, ktorý zároveň šéfuje aj známej ľudovej kapele Borovienka, vo Vrbovom. V tomto roku sa zúčastnili na sympóziu okrem našej bratskej dvojice aj dvaja domáci rezbári.
Na všetkých piatich ročníkoch sa z bratov Slabých zúčastnil len Ernest, preto sme ho požiadali, aby našim čitateľom priblížil toto sympózium, ktoré prebieha každoročne pred zrakmi zvedavých obyvateľov na hlavnom novomestskom námestí. „Cieľom sympózia bolo od jeho začiatku vyrezať z dreva kompletný betlehem. Za päť rokov sa všetkým účastníkom sympózia podarilo vytvoriť 28 postáv. Každý rok tu pribudlo niekoľko väčších i menších sošiek, ktoré potom pred Vianocami organizátori vystavujú na námestí.“
Boli sme zvedaví, čím prispeli k tomuto spoločnému dielu bratia Slabí. „Ja som počas prvého ročníka vyrezal sošku matky s dieťaťom na chrbáte a brat sošku pastiera. V druhom sme spolu robili dve sošky troch kráľov. V ďalších dvoch ročníkoch som sa na sympóziu zúčastnil iba ja. Predvlani som vyrezal postavu muža s píšťalkou a vlani ženu s putňou vody v ruke. V tomto roku som vyrezával dievča s bábikou a Štefan novú sochu Panny Márie, pretože pôvodná praskla,“ vyratúva vytvorené postavičky Ernest.
Štefan na okraj prasknutej sochy Panny Márie povedal: „Sochy robíme z dreva, ktoré dostaneme k dispozícii. Nemôžeme si vyberať také, aké by sme potrebovali. Preto sa môže stať, že už hotová soška vplyvom vysychania a pnutia dreva po rokoch jednoducho praskne. Pannu Máriu som musel robiť znova z dôvodu, že praskla na tvári, čo sa nedalo opraviť. Ak by to bolo trebárs na chrbáte, tak prasklinu vyplníme iným drevom, no na tvári sa to nedá. V tomto roku sme vyrezávali sošky z lipového dreva, no aj tak sme museli pri práci okrem dláta použiť i motorovú pílu a sekeru, ktorými sme drevo nahrubo opracovávali.“
Zúčastnených rezbárov potešil veľký záujem o ich prácu medzi Novomešťanmi. Nechýbali medzi nimi aj deti. Možno práve medzi nimi nájdu svojich nasledovníkov. „Prišiel za mnou jeden malý chlapec, aby som mu požičal ozajstnú sekeru, že si to chce skúsiť. Tak som mu ju požičal, ale vyskúšať si to mohol len na neopracovanom kmeni. Dúfam, že sa mu to zapáčilo a raz bude rezbárom aj on,“ pridal perličku starší z bratov, Ernest.
