Pony expres prechádzal Piešťanmi v noci
PIEŠŤANY – Cez Piešťany prechádzal v piatok po polnoci Československý Pony expres. Historickú štafetovú prepravu pošty na koňoch zažili na vlastnej koži manželia Inka a Jozef Michalicovci z Piešťan. Spolu so svojím synom Petrom, westernovým jazdcom z ranča Narysa, prevzali sedlovú poštársku brašňu – mochillu – vo štvrtok o polnoci pri kanáli na Zelenej Vode.
Svietil im len mesiac
S ňou cválali odetí v červených košeliach so žltou šatkou na krku len za svitu mesiaca do Piešťan. Na Lodenici, kde bol hudobný festival v plnom prúde, si ich zásielku prevzali v piatok o 1.20 h ďalší jazdci smerujúci do Hlohovca.
„Bol to zážitok, na aký sa nezabúda,“ povedal nám v piatok popoludní trochu ospalý Jozef Michalica. „Na poštu sme čakali dve hodiny, mala totiž meškanie. Nie je to nič divné, pretože po stovkách kilometrov, ktoré zásielka prešla z Nemecka, je to bežné. Nám sa ale podarilo deficit znížiť o 40 minút,“ chváli sa Jozef. Na otázku, ktorý úsek bol najhorší, jeho manželka odpovedala: „Išlo sa nám dobre, v tme sme videli kanál, pripomínal hada. Cválali sme vedľa neho a intuitívne hľadali vyšliapaný chodníček medzi kanálom a Váhom. Mali sme radosť, keď sme zistili, že sa nám podarilo prejsť po neznámom, spustnutom a zarastenom teréne z Nového Mesta nad Váhom do Piešťan za osemdesiat minút.“
Z histórie jazdeckej pošty
Pony expres jestvuje na území bývalého Československa už štvrťstoročie. Prvá jazda sa uskutočnila 13. septembra 1985 a viedla z českej Stříbrnej Lhoty do moravského Suchodolu pod Odrou. Od tej doby sa pripojil do rôznych vetiev. Slovenskú vetvu vybudovali v roku 1999. Pred tromi rokmi predĺžili vetvu v Poľsku, v Nemecku a na Slovensku sa priblížila až k maďarským hraniciam. Tento rok prechádzal Pony expres po prvýkrát aj cez Piešťany. Perličkou je, že guvernér štátu Nevada určil na počesť Československého Pony expresu dátum 2. júl 2000 za štátny sviatok.
O tom, aké zásady musí dodržať poštár v sedle, Michalica rozpráva: „Zložili sme prísahu, že pokiaľ budeme jazdiť vo firme Pony expres, nebudeme kliať, používať opojné nápoje, vyhľadávať hádky a spory, s ostatnými jazdcami firmy budeme jednať čestne a rovnako si budeme plniť aj povinnosti. Zverený úsek trasy zdoláme i za cenu straty života a v požadovanom limite.“ Na otázku, čo sa skrývalo v mochille, Jozef len pokrčil ramenom: „Bola zamknutá, takže neviem. Kľúče od zámkov majú len poštmajstri, šerifovia a predáci vetiev. Ale prezradím vám tajomstvo. Za trojročnú prácu vo firme Pony expres dostanem originálnu sponu na opasok, ktorú nezískate za žiadne peniaze. Tú si môžete iba vyjazdiť. Prvý rok služby už mám za sebou.“
