Nezabudnuteľná prechádzka po kráľovstve
PODOLIE – Slovensko je bohaté na hrady a zámky. Škoda, že z väčšiny sú už len ruiny. Stroj času, ktorým by sme sa vrátili o pár storočí späť, zatiaľ neexistuje. No žijú medzi nami ľudia, ktorí nám aj bez neho umožňujú nazrieť do minulosti. Patrí medzi nich i Juraj Hlatký. V neďalekom Podolí si totiž vytvoril svoje kráľovstvo, ktoré nazval Matúšovo.
V Piešťanoch mu nikto neveril
Rodák z Nového Mesta nad Váhom síce žije s rodinou v Piešťanoch, no centrom jeho celoživotnej záľuby je Podolie. Vo svojom kráľovstve je zatiaľ vlastníkom 32 hradov, zámkov, kaštieľov a drevených kostolíkov. To si v minulosti nemohol dovoliť ani jeden zemepán. Samozrejme, že v tomto prípade nejde o originály, ale len zmenšené kópie spomínaných hradov a zámkov. „V mladosti som chodieval spolu s otcom po slovenských hradoch a zámkoch. Ľudia na túrach k nim ľutovali, že z väčšiny týchto pamiatok sú dnes už len zrúcaniny, a preto ich nemôžu uvidieť v pôvodnej kráse.
To ma inšpirovalo. Najskôr som chcel naše hrady a zámky len spropagovať, no neskôr, v roku 2000, som si zaumienil, že niečo podobné musím, aspoň v malom, vybudovať aj u nás. Prvým veľkým problémom bolo získať lacný pozemok. V Piešťanoch som nepochodil, pretože nikto mi neveril, že pozemok nevyužijem na iný účel. Preto som musel hľadať ďalej. V ústrety mi vyšiel vtedajší starosta Podolia Dušan Hanic, ktorý mi v roku 2003 predal za symbolickú korunu nevyužitú časť pozemku v areáli miestnej základnej školy. Podmienkou bolo, že na ňom nesmie byť nič iné než hrady a zámky,“ spomína si na začiatky J. Hlatký.
Inšpiráciu hľadal aj v zahraničí
Kým však začal stavať jednotlivé hradné objekty, išiel hľadať inšpiráciu do zahraničia, kde si bol pozrieť podobné parky miniatúr. Páčil sa mu hlavne ten v holandskom Haagu. „Robiť niečo podobné v našich podmienkach sa však nedalo. Problém bol v tom, že kým tam sa ročná teplota pohybuje od štyroch do dvadsiatich stupňov Celzia, u nás bývajú v zime tuhé mrazy a v lete zasa horúčavy. To všetko má nepriaznivý vplyv na makety i pôdne podložie, ktoré vplyvom počasia stále pracuje. Preto sme pod každou z makiet museli najskôr vykopať meter hlbokú jamu, odstrániť z nej zeminu a nahradiť ju štrkom. Až na ten išla betónová platňa, na ktorej je umiestnená maketa. Aj keď ide o zmenšeniny v mierke 1:50 a u kostolíkov 1:25, betónu som tu už minul veľmi veľa. Napríklad betónová platňa pod replikou Holíčskeho zámku pohltila 12 kubíkov betónu a celý objekt váži po dokončení 43 ton. Podkladová doska pod Bratislavský hrad, ktorý ešte len budeme stavať, si vyžiadal vyše 15 kubíkov betónu. Makety hradov s príchodom zimy zakrývame, pretože voda a sneh by vnikli do ich nerovností a priehlbín a následkom mrazov by mohli popraskať,“ zasväcuje nás do problematiky svojho kráľovstva jeho staviteľ.
Študoval výkresy
Prv, ako sa tento nadšenec pustí do stvárnenia nejakého hradu, musí si naštudovať všetky potrebné detaily. „Spočiatku som navštevoval po dedinách majiteľov makiet hradov, ktoré mali v predzáhradkách, a vyzvedal som, akou technológiou ich stavali. Keď som však chcel nejaký objekt stvárniť v jeho funkčnej podobe, musel som mať aj potrebnú dokumentáciu, ako hrad voľakedy vyzeral. Preto som chodil do archívov Pamiatkového úradu v Bratislave, kde som zohnal potrebnú výkresovú dokumentáciu. Získal som predstavu, ako ten-ktorý hrad či zámok v čase svojho rozkvetu vyzeral. Prvým takto zrekonštruovaným hradom bol Branč v podobe, ako vyzeral v roku 1708. Vybral som si ho zámerne, pretože som tam s otcom často chodieval na výlet. Máme tu aj makety hradov Súľov, Zniev, Rákoš či Červený kameň, zámky v Holíči a Banskej Štiavnici. Na menej známe hrady sme získali dotáciu z fondov EÚ. Tie známejšie ako Spišský či Bratislavský hrad dokážeme postaviť aj za pomoci sponzorov,“ vysvetľuje Juraj Hlatký.
Holíčsky zámok má 600 okien
Aj keď sa možno niekomu bude zdať, že urobiť takúto maketu nie je ťažké, opak je pravdou. Napríklad Holíčsky zámok, ktorý bol letným sídlom Márie Terézie, má až 600 okien. „Trvalo nám dva roky, než sme zámok dokončili. Podobnú fušku mali rezbári zo Štiavnika. Tí robili maketu kostolíka, ktorý sa pôvodne nachádzal v obci Paludza. Keďže toto miesto neskôr zatopila voda nádrže Liptovská Mara, kostolík presťahovali do Svätého Kríža. Patrí k najväčším dreveným stavbám v Európe a na jeho makete je až 12-tisíc šindľov,“ dodáva. Zvláštnosťou Matúšovho kráľovstva v Podolí, ktorého súčasťou sú aj chodníky zo zámkovej dlažby, skalky, trávniky, stromy a kríky, je drevená Alžbetina rozhľadňa, z ktorej je vidieť na 17 slovenských hradov a zámkov. Nechýbajú medzi nimi ani hrady Tematín a Čachtice či maketa Kostola sv. Michala Archanjela v Lančári. Najbližšie sa J. Hlatký chystá stavať makety Šarišského hradu a kostolíkov Pomíňovec a Drážovce.
Táto turistická atrakcia v Podolí je prístupná verejnosti v letných mesiacoch. Keďže majiteľ Matúšovho kráľovstva sa volá Juraj, v tomto roku mali už po štvrtý raz na sviatok sv. Juraja deň otvorených dverí. „Počas neho prišlo do nášho areálu až 2000 ľudí. Vlani celkove navštívilo miniatúrne kráľovstvo asi 15-tisíc návštevníkov. Na jar a na jeseň sem chodia aj školské zájazdy, v septembri a októbri zasa dôchodcovia. Som rád, že návštevnosť z roka na rok stúpa. Verím, že každý rok im budeme môcť ponúknuť čoraz viac makiet slovenských hradov a zámkov. Po dokončení by mal mať areál 80 objektov hradov, zámkov a kostolov z celého Slovenska,“ prezradil nám najbližšie plány J. Hlatký.
