PRÁVNIK RADÍ: Zádržné právo
Zádržné právo predstavuje spôsob zabezpečenia pohľadávky. K jeho vzniku nie je potrebná žiadna zmluva, ale len faktické zadržanie veci. To znamená neodovzdanie veci vlastníkovi veci z dôvodu, že vlastník veci (dlžník) nesplatil svoj peňažný záväzok. O zadržaní veci musí zadržujúci bezodkladne dlžníka upovedomiť.
Prostredníctvom zádržného práva možno zabezpečiť len peňažnú pohľadávku. Táto pohľadávka zároveň musí byť už splatnou. Predmetom zádržného práva môže byť len hnuteľná vec. Nesmie však ísť o vec, ktorá bola odobratá svojvoľne alebo ľsťou. Nemožno tak zadržiavať ukradnutú alebo spreneverenú vec. Zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s vecou naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva.
Zo zádržného práva vyplýva veriteľovi oprávnenie nevydať vec dlžníkovi až do doby, kým dlžník nesplatí svoj záväzok alebo neposkytne dostatočné zabezpečenie. Takýmto dostatočným zabezpečením je napríklad zriadenie záložného práva alebo zabezpečenie splatenia dlhu spôsobilým ručiteľom.
Ďalšou výhodou vyplývajúcou zo zádržného práva je oprávnenie veriteľa pri výkone súdneho rozhodnutia, aby bol prednostne uspokojený z peňazí získaných predajom zadržovanej veci, a to dokonca i pred záložným veriteľom.
Ten, kto vec zadrží, je povinný ju chrániť pred poškodením, stratou a zničením. Vec nie je oprávnený užívať. Náklady, ktoré v súvislosti s plnením uvedených povinností vzniknú, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka.
