Vážska kaskáda – víťaz v boji s povodňami
PIEŠŤANY – Slovensko je popretkávané mnohými riekami a potokmi, ktoré sa v posledných mesiacoch premenili na nebezpečné živly. Rozvodnené toky zo zaplavených severných oblastí sa vlievajú do Váhu, a tým zvyšujú hladinu našej najdlhšej rieky.
Na Považí však záplavy nespôsobili toľko škôd a utrpenia ako v iných častiach krajiny. V našom regióne bojuje s povodňovými vlnami Vážska kaskáda.
Obce a mestá nášho regiónu ležia na obidvoch brehoch Váhu, ktorý bol v minulosti divokou a nespútanou riekou.
Kým sa v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch minulého storočia nezačalo s reguláciou jeho toku, naši predkovia boli svedkami mnohých ničivých povodní. Pri súčasných podmienkach by bola situácia na Považí omnoho horšia ako situácia na východnom Slovensku, a tak sa výstavba Vážskej kaskády stala tým najlepším riešením pre boj s povodňami. Sila jej ochrany spočíva nielen v stavaní priehrad, ktoré zmierňujú účinky povodňových vĺn, ale aj vo vytvorení náhradného koryta pre rieku – Biskupického kanálu. Tento umelý kanál prepravuje až 9/10 celkového objemu povodia Váhu a takmer celkom nahradil staré koryto rieky.
Na ňom sa v rokoch 1952-1955 vybudovala sústava hydroelektrární Trenčianske Biskupice–Kostolná–Nové Mesto nad Váhom–Horná Streda, ktorá využíva štyridsať kilometrov dlhý úsek Váhu medzi Trenčínom a Piešťanmi. Vyrába elektrickú energiu pre všetky obce na trase, ktorou kanál prechádza. Zároveň zmierňuje účinky povodní a chráni majetky ľudí v týchto obciach. Definitívny koniec devastujúcim záplavám v Piešťanoch a Drahovciach nastal v roku 1960, keď bolo dobudované vodné dielo Drahovce-Madunice, ktoré chráni sídla na Váhu medzi Piešťanmi a Hlohovcom.
Stupeň ochrany Považia Vážskou kaskádou sa ukázal aj v uplynulom období, keď bola zatopená väčšina územia našej malej krajiny. Prítoky Váhu, ktoré boli príčinami povodní na severe Slovenska, posunuli povodňovú vlnu do nižších oblastí Považia. Keby nebol vybudovaný Biskupický kanál, celý objem vody vo Vážskej kaskáde by sa presunul do koryta Váhu a všetky obce v okolí rieky by sa ocitli pod vodou. Tomuto vodnému dielu môžeme ďakovať za to, že ničivé účinky povodní v našom regióne nám dnes pripomína už iba latinský nápis Dies irae 1813, dni hnevu, ktorý je na stene kaštieľa v Brunovciach.
Je pamiatkou na najväčšiu povodeň, ktorá sa Považskou dolinou prehnala 26.-28. augusta 1813 a zničila všetky kúpeľné budovy v Piešťanoch. V obci Drahovce zobrala všetky domy vrátane novopostavenej školy a v Brunovciach zostal stáť iba kaštieľ, kde výška hladiny vody dosahovala jeden meter.Okrem kompletne zničených dedín si voda vyžiadala aj 243 ľudských obetí a zahynuli tisíce kusov dobytka a ošípaných.
