Studenková: Namiesto barlolámača postavte na most Kráľovičovú!

AKTUALIZOVANÉ VIDEO

Marína je v kúpeľoch už 32. raz

S Marínou sa poznáme osobne, no pri predstavovaní sa so Zdenkou som zadrela takú hlúposť, že obe vybuchli smiechom. Tie erupcie nás potom sprevádzali počas celého rozhovoru. Užite si ho aj vy.
Ste v Piešťanoch každé leto, čo vás do nášho mesta láka?
Zdenka: Po prvé – dala som prísľub Maríne, že budem jej nasledovníčka. Ona sem chodí niekoľko desaťročí, takže niekomu piešťanskú štafetu musí odovzdať. A po druhé – to hovorí nielen Marína, ale aj Jožo Vajda, že k životu sú strašne dôležité kúpele. My si svoje telo aj dušu humpľujeme celý rok a sem chodím preto, aby som sa starala iba o seba, užívam si procedúry, stretávam sa s priateľmi na terase, klebetíme a počúvame muziku.
Marína: Žijem asi ešte preto, že chodím už 32. leto do Piešťan. Inak by som už bola v krematóriu. Odkedy môj manžel Procházka nie je medzi nami, chodím sem aj v zime s celou rodinou. Naučila som totiž na Piešťany všetkých. Verím kúpeľom, verím liečivému bahnu a verím, že to, čo je ukryté dvetisíc metrov pod zemou, má úžasnú pozitívnu energiu. A to je to živé, čo mi dáva silu a prečo ešte vždy rok po pobyte v Piešťanoch žijem.
Zdenka: Navrhujem jedno – Marína, v Piešťanoch by ti mali postaviť pomník! Namiesto toho anonyma na moste, čo láme barlu a je tam úplne zbytočný, by si tam mala stáť ty!
((myvideo:1))
Ujde sa vám nejaká voľná chvíľa, keď ste v Piešťanoch? Hrali ste už napríklad tenis s Jožom Vajdom?

Zdenka: Ja si nájdem vždy voľnú chvíľu na športovanie, ale tenis nehrávam. Chodievam každé ráno do nového fitneska, ktoré som si minulý rok v kúpeľoch „vyškemrala“, Janka Beňačková si to určite pamätá. Vynovené fitness centrum je v Balneoterapii II, kde je tiež senzačný bežiaci pás, nové bicykle i činky. Ja šliapem každý deň tridsať minút do kopca so šesťpercentným prevýšením rýchlosťou šesť kilometrov za hodinu. 
To je naozaj vážna rýchlosť…
Zdenka: Tak si ju tam choďte nastaviť.

A teraz sa spýtam Maríny. Voľakedy ste chodievali vždy pešo z Banky na procedúry do kúpeľov, kde ste bývali v Dome spisovateľov. Ešte to stále platí?

Marína: Chodím stále peši. A zásadne v „štekloch“. Ja v inom ani neviem chodiť, vyrovnávam si takto rovnováhu.

Zdenka: Ona keby nemala „štekle“, tak by padla dozadu.

Aj v divadelnom predstavení Chrobák v hlave ste mali veľmi vysoké červené ihličky a ešte ste behali ako o dušu…

Marína: V Chrobákovi chodím po schodoch vo vysokých topánkach, fajčím a nesiem nejaké prestieradlá. Ale minule som povedala – deti, ja som už strašne stará. Argumentovala som tým, že kedysi som po schodoch utekala a nedívala sa pod nohy, teraz to už musím robiť. Z tohto dôvodu som v kúpeľoch a beriem celý repertoár procedúr, ktoré mi ponúkajú. Vždy sa pýtam, je tu ešte niečo nové, čo som neužívala?

Zdenka: Ako som už povedala, športujem a neprejedám sa. Naposledy konzumujem jedlo pred divadlom, takže maximálne o pol šiestej. Keď som v kúpeľoch, chodím na večeru o šiestej, pretože neskoršie by už bolo pre mňa neskoro. V noci nejem nikdy. Ľudia majú radi vyjedanie o desiatej večer pri televízii. Napráskajú sa – tak to si neviem ani predstaviť.
Aký je váš obľúbený nápoj?
Zdenka: Mám ich zopár, ale najradšej mám obyčajnú vodu. Ak mám „absťák“, mám ju po ruke aj v aute. Ale milujem aj dobré biele víno. V Piešťanoch chodievame večer na terasu, dáme si jeden, dva poháriky kvalitného sektu alebo dobré pivo. Samozrejme, vždy iba jedno!
Pani Marína, ako je to s vašou štíhlou líniou?
Marína: Líniu si udržujem prácou a pešou chôdzou. Každý deň chodím do divadla pešo. Bývam pod Slavínom, neviem presne, koľko kilometrov to je do divadla, ale cestu zdolám za dvadsať minút. Myslím si, že je to celkom slušný výkon. Ja neviem chodiť pomaly. Keď sme chodievali spolu s Procházkom, vždy som išla vpredu a on vzadu.
Zdenka: A potom si sa po neho musela vrátiť.
Marína, spomínali ste, že voľakedy ste si po ceste nakúpili, igelitky s potravinami strčili do chladničky a po predstavení vzali nákup domov.Ostal vám tento zvyk?
Marína: To už nepotrebujem. Robievala som to v časoch, keď som mala malé deti. Veľakrát mi ich aj postrážili. Napríklad Ján Kostra alebo Jozef Šturdík. Ten im dokonca kreslil koníky, zakiaľ som ja nakupovala.
Textár, cestovateľ a spisovateľ Boris Filan prezradil, že miluje rôzne trošku uletené a pomýlené výroky. Jeho žena vraj raz tresla igelitky na stôl a unavená z práce zahlásila: „Som taká unavená ako tajfún!“ Máte i vy nejakú obľúbenú vetu? 
Zdenka: Ja nemám takú vetičku, ale keď prekonávam rôzne prekážky, hovorievam si: „Všetko sa raz skončí!“ Neznášam ľudí, ktorí vyplakávajú a stále sa na niečo sťažujú. Ja si pomyslím, že všetko je dočasné a zajtra to už bude iné, problém nejako vyriešim. A ono to obyčajne funguje.
Marína: V posledných rokoch často používam frázu: „Žena musí dobre vyzerať aj v truhle!“
Zdenka: Na margo toho si dovolím citovať dramatika a tvorcu talianskej komédie Carla Goldoniho. V jednej z hier uviedol: „Keď príde žena o milencov, je to zlé. Ale keď príde o zuby, to je hotová katastrofa!“
Marína: Dnes som čítala nejaký francúzsky časopis, kde tvrdia, že vyvíjajú gél, ktorý nahradí zubné plomby, ale to bude až o päť rokov. Aspoň mám motiváciu, prečo žiť!
Zdenka: Ktovie, možno nám narastú nové zuby ako krokodílovi.
Keď je reč o zvieratách, máte doma obľúbené zvieratko? Ak áno, kto je komu pánom?

Zdenka: Máme 14 rokov psa. Ak máte psa, musíte sa rozhodnúť – ak chce pes chodiť na prechádzku, vy ho musíte nasledovať. Oliver je teda pán. Máme ho namiesto ďalšieho dieťaťa a všetko podriaďujeme jemu.

Čím by ste chceli byť, ak by ste neboli herečkou?

Zdenka: Ak by som sa ešte raz narodila, budem lekárka a keby jestvovala reinkarnácia do zvieraťa, bude zo mňa lenochod. To preto, lebo som tak strašne akčná, že v budúcom živote si musím dopriať oddych. Chcem sedieť na strome, raz za hodinu prehmatnem, vložím si do papuľky halucinogénny eukalyptový lístok a budem visieť. Marína, dúfam, že ty by si nechcela byť niečím rýchlejšia ako ja?!

Marína: Kedysi, keď som bola dieťa, chcela som byť učiteľkou, lebo som túžila byť múdra, a tiež mníškou, aby som bola dobrá. Ale teraz hovorievam, že som chcela byť herečkou, pretože na javisku to nie je ako v živote, tam presne viem, ako to dopadne!

Marína, darí sa vám chodiť na Záhorie? A čo tam robievate? Napríklad – zavárate?

Marína: Nie, nikdy, ale moja mladšia sestra zavára. Ja som taký pomocník, podávam jej kompóty z komory aj chladničky.

Takže predpokladám, že na Záhorie chodievate skôr otvárať plesové sezóny.

Marína: Samozrejme, veď som richtárka bratislavských Záhorákov. Volajú ma, pretože si myslia, že nemám čo robiť „po nocách“. A stále sa ma pýtajú? Ešte ťa to baví? A ja odpovedám – no baví!

Minulý rok si vás počas súťaže o piešťanského siláka vzal jeden muž s výraznými bicepsami do náručia…

Marína: Už niekoľkokrát som bola v rukách siláka. Oni ku mne prídu, zdvihnú ma a cítim sa pritom ako jednoručná činka. Sú to kamaráti, čo tú súťaž pripravujú, takže sa dám nahovoriť.

A čo vy, Zdenka?

Zdenka: Viete, Marína je už v tom úžasnom, dôstojnom veku, keď si môže dovoliť naozaj všetko, čo chce. Vzhľadom na to, aký prežila život, bude jej už všetko odpustené. Ja som ešte trošku vo veku, keď sa všetky veci neodpúšťajú. A dokonca aj ženy o dvadsať rokov mladšie majú výhrady, hoci nechápem prečo? Už by mali byť dávno upokojené. Takže ja sa žiadnemu silákovi do rúk nedám, lebo jeho žena by z toho mohla mať problémy.

Ktorá je vaša obľúbená dovolenková destinácia na Slovensku? Kde si najviac odpočiniete?

Zdenka: Ja si najviac odpočiniem v kuchyni za hrncami. Presťahovala som sa na Kolibu, takže chodievam na vychádzky tam. Čo sa týka Slovenska – pracovne cestujeme s Marínkou už druhý rok s jednou súkromnou spoločnosťou. Prešli sme už asi štyridsať „štácií“ po celom Slovensku. Odohrali sme množstvo predstavení v rôznych „kulturákoch“. Statočne sme si posedeli v mikrobusoch a boli sme naozaj v najodľahlejších kútoch Slovenska, kde by sme sa asi nikdy v živote nedostali. Takže ja už dovolenkovať na Slovensko nepôjdem. Iba do Piešťan.

Marína: Ja som voľakedy okrem Piešťan dovolenkovala aj pri mori, ale tam už nechodievam. Stále však tvrdím, že pre mňa je najkrajšia príroda – posteľ.
Koľko hodín spánku v posteli potrebuje Marína Kráľovičová, aby potom zvládala rýchlo chôdzu?

Marína: Milá moja – posteľ nie je len o spánku. Ja tam nabíjam baterky!

Ako je to cez prázdniny s Ružovou záhradou?

Zdenka: Od druhého augusta točíme. My máme prázdniny iba v júli. Seriál, ktorý sa v septembri vysiela, točíme už v auguste.

Prídete do Piešťan aj v septembri na otvorenie divadelnej sezóny?

Marína: Áno, budem tu účinkovať v predstavení Tri sestry a už teraz sa na Piešťany opäť teším!

VIZITKA

Mária Kráľovičová

Prvá dáma slovenského divadla sa narodila 7. júna 1927 v obci Čáry na Záhorí. V roku 1950 ukončila štúdium herectva na štátnom konzervatóriu v Bratislave. Jej profesionálna kariéra sa začala v polovici 40. rokov, keď bola členkou Slovenského komorného divadla v Martine. Od roku 1948 pôsobí ako členka Činohry Slovenského národného divadla, kde stvárnila desiatky hlavných postáv v najvýznamnejších inscenáciách. Preslávila sa v scénickej adaptácii Sládkovičovej Maríny, ktorú možno označiť doslova za jej alter ego. účinkovala vo filmoch Priehrada, Skalní v ofsajde, Výlet po Dunaji či Jedenáste prikázanie. Na doskách SND hrá v predstaveniach Ženský zákon, Veľké šťastie, Katarína a Ignorant a šialenec. S manželom, novinárom Mirom Procházkom, ktorý v októbri 2005 podľahol ťažkej chorobe, má syna Miroslava a dcéru Janu.

Zdena Studenková

Narodila sa 19. mája 1954 v Bratislave. Vyštudovala odbor fotografia na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave a herectvo na VŠMU. V rokoch 1977-1978 sa stala členkou činohry Novej scény, od roku 1978 činohry SND. Hrala v mnohých filmoch, televíznych inscenáciách a seriáloch. V roku 1995 jej vyšiel hudobný album Dotyky noci. Hrala aj v muzikáloch na Novej scéne, v Košiciach, v Nitre aj v Prahe. V súčasnosti hrá v Činohre SND v inscenáciách Chrobák v hlave, Ideálny manžel a Dom nad oceánom, v Štúdiu L+S v Barmankách a Čo zostalo z lásky, na Novej scéne v muzikáli Donaha! V roku 2004 bola členkou poroty súťaže Miliónové dievča televízie JOJ, v televízii Markíza stvárňuje jednu z hlavných postáv seriálu Medzi nami a v súčasnosti účinkuje v slovenskej verzii seriálu Ordinácia v ružovej záhrade ako MUDr. Eva Páleníková. Žije v Bratislave, má dcéru Simonu a jej partnerom je dirigent Branislav Kostka.

Viera Dusíková