NOVÁ LEHOTA: Tichú obec založil muž menom Pokoj

Nová Lehota v číslach:

• 208 – počet obyvateľov
• 1821 ha – rozloha chotára
• 1348 – prvá písomná zmienka
• 743 metrov nad morom – najvyšší bod chotára – vrch Bezovec

Z histórie obce
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z listiny Ľudovíta I. z roku 1348, keď patrila tematínskemu panstvu. Dedinka, kde líšky dávali ľuďom dobrú noc, vznikala postupne, jej jestvovanie bolo úzko späté so susednou Starou Lehotou. Aj na listine Ľudovíta I. sa uvádza ich spoločný názov – Lehata. Osídľovanie sa ale začalo už dávno predtým. Svedčia o tom zatiaľ nepreskúmané hradiská ľudu lužickej kultúry na vrchu Úhrad a Hradisko zo staršej doby železnej. Obec vraj založil človek s menom Pokoj. Jeho rodina osídlila a zúrodnila dovtedy neúrodnú horskú pôdu.
Zato jej zemepán udelil istý čas úľavu – teda lehotu od rôznych naturálnych dávok a peňažnej renty. Z tohto vznikol aj názov Lehota. Dokladuje to údaj z roku 1638, keď tu jestvovalo dedičné richtárstvo v rodine zakladateľa – Pokojovcov. Kotlinou obce viedla v období Veľkej Moravy pravdepodobne dôležitá komunikácia, spájajúca oblasť Nitry so slovanskými strediskami na dolnom povodí Váhu. Obe Lehoty boli vďaka svojej izolácii ušetrené modernizácie. Aj v súčasnosti má človek pocit, akoby tu zastal čas. Obyvatelia nepodľahli ani silnej maďarizácii školstva na sklonku 19. storočia.
V Novej Lehote bolo vtedy 83 domov, žilo v nich 532 obyvateľov a až 490 sa hlásilo k slovenskej národnosti. Iba dvaja sa označili za Maďarov a pätnásti boli Nemci. Zaujímavosťou je, že aj dnes v mieste, kde sa točí autobus, je nemecký nápis – Koniec cesty.
Medzi najvýznamnejšie udalosti prvých rokov 20. storočia patrilo založenie samostatného evanjelického zboru (1905). Katolícki veriaci tu už boli dávno predtým. V roku 1910 sa v dôsledku svetovej hospodárskej krízy vysťahovalo z Novej Lehoty 44 ľudí do zámoria. Niektorí sa však vrátili, prečkali vojny, ba jeden z nich, Štefan Plačko, pomáhal po boku československých oslobodzovacích jednotiek pri zabezpečovaní hraníc Slovenska. Ľudia v Novej Lehote pomáhali aj pri oslobodzovacích bojoch II. svetovej vojny a počas SNP. Skrývali partizánov aj spojencov a prečkali ťažké časy najmä vďaka viere, dobrote a húževnatosti. Keď nemali jedlo, živili sa lesnými plodmi, ktoré aj predávali. Kosili lúky, chovali dobytok, ťažili a rozvážali palivové drevo a venovali sa kolárstvu.
Obecné symboly
Obecným znakom Novej Lehoty je strieborný žehnajúci svätý Mikuláš, v ľavej ruke drží zlatú berlu umiestnenú v červenom štíte. Figúra stojí na zlatej mrežovanej pažiti a po stranách má zlaté písmená S a N.
Oplatí sa vidieť
Najvýznamnejšou stavebnou pamiatkou je novorománsky evanjelický kostol – so zvonicou z roku 1866. Jeho vybudovanie podnietila vlna prisťahovalectva obyvateľov s evanjelickým vierovyznaním najmä z brezovských a myjavských kopaníc. V obci sa nachádza aj ďalšia historická pamiatka – Kaplnka sv. Antona Paduánskeho – jednoloďová kaplnka s polkruhovou apsidou z roku 1903.
V roku 1932 tu slávnostne odhalili pomník obetiam 1. svetovej vojny, neskôr ho prestavali a uctili si ním aj padlých hrdinov 2. svetovej vojny a SNP. V súčasnosti je kompletne zrekonštruovaný a má nové oplotenie.

Nová Lehota dnes

V obci Nová Lehota už druhé volebné obdobie pôsobí starosta Bohuslav Plačko: „V posledných rokoch sme opravili kultúrny dom, vymenili sme strechu, strop a vymaľovali sme ho. Ale náš kultúrny dom je už morálne a technicky zastaraný a vybavenie kuchyne je nevyhovujúce. Žiadali sme dotáciu na kompletnú rekonštrukciu, no neúspešne.“ V obci sa nachádza prameň minerálnej vody Dastín. Aby bol vzácny prameň ochránený, vybudovali tu prístrešok, ale aj oddychovú zónu so zastrešenými lavičkami a informačnú tabuľu.

Obec opravila Dom smútku, na ktorom vymenili krytinu a zrekonštruovali interiér. Oplotili aj cintorín a najväčšou investíciou, ktorú zrealizovali, bola dostavba obecného vodovodu v rokoch 2006–2008, keď tu vybudovali hlavný rozvod s vodojemom v dĺžke 2630 metrov a zároveň 78 prípojok. Plynofikácia v obci, v ktorej sa odpradávna ťažilo drevo, by bola neefektívna najmä pre vysoké stavebné náklady. „Problémom sú opotrebované miestne komunikácie. Na ich rekonštrukciu však nemáme dostatok prostriedkov,“ pripomenul starosta. „Máme však schválenú dotáciu z eurofondov na rekonštrukciu obecného úradu vo výške 37 200 eur.
Ak pôjde všetko hladko, na budove vymeníme okná, dvere, teplovodné kúrenie, elektrické rozvody, fasádu a zrekonštruujeme interiéry.“Hoci v obci kedysi bývala škola, dnes dochádzajú miestne deti do školy a škôlky do Modrovky, Modrovej a Lúky. Poštu sem donášajú z Modrovej. Každú druhú nedeľu popoludní tu odslúži Služby Božie evanjelický farár z Piešťan. Veriaci rímsko-katolíckeho vyznania mávajú omše každý týždeň v miestnej kaplnke alebo v kostole v Starej Lehote.

Spoločenské vyžitie

Spoločenské akcie v obci poväčšine zabezpečujú miestni poľovníci. Dvakrát do roka organizujú verejné strelecké preteky, ale aj hodovú zábavu, ktorá býva na Petra a Pavla. Obyvateľka Jana Koudelková organizuje pre najmenších posedenie pod jedličkou a oslavu dňa detí. V októbri sa v kultúrnom dome schádzajú dôchodcovia, pozýva ich sem pri príležitosti mesiaca úcty k starším starosta obce s poslancami.