Na Kamčatke skoro prišiel o život

  • Nezaradené
  • 4. júna 2010, 17:17
  • Autor:M. Béreš

PIEŠŤANY – Fotograf a dobrodruh Dušan Knap z Piešťan, prežíva počas svojho života extrémne a niekedy až životu nebezpečné situácie. O jeho výstupoch na hory, fotení v rôznych kútoch planéty a najmä poslednej, minuloročnej expedícii na Kamčatku porozprával v rozhovore pre Piešťanský týždeň.

Dušan, ako ste sa dostali k horolezectvu?
Som v podstate dobrodruh a horolezectvo je len jeden z doplnkových športov, ktorým sa popri outdoorových aktivitách venujem. Spomenul by som napríklad horský beh, turistiku, horskú cyklistiku a vodné športy. V minulosti som bol veľmi aktívny horský cyklista.
 Aké vlastnosti potrebuje človek na to, aby zvládal takéto namáhavé športy?
V prvom rade nesmie byť  fajnový. Ak je, nech ide do päťhviezdičkového hotela a nie do hôr. Napríklad Vysoké Tatry sú plné hotelov pre fajnových ľudí. Nepáči sa mi, že hory vďaka peniazom strašne devalvovali. Kto sa chcel pred dvadsiatimi rokmi dostať do výšky dvetisíc metrov, musel si to vyšľapať. Dnes je to doslova disneyland, pretože si kúpite lístok na lanovku, ktorá vás na vrch vyvezie. Ľudia sa často považujú za veľkých športovcov, pretože boli v tritisíc metroch. Potom si niekto povie, že si to vyskúša po svojich, a tak sa následne stávajú tragédie…
Koľko stoji výbava cestovateľa, akým ste vy?
Slušná výbava stojí asi tritisíc eur. Musíte byť oblečení od hlavy až po päty. Tým, že nechodím do najextremnejších hôr, nemám špeciálne náklady na laná či istiaci materiál. Na poslednej expedícii na Kamčatku sme síce mali základný materiál, ale nechcelo sa nám to všetko vláčiť desiatky kilometrov. Tak sme všetko na vlastné riziko nepoužili. Bolo to však na hranici bezpečnosti.

Existujú na Slovensku mítingy expedičných turistov alebo sa chodí po známosti?
Áno existujú rôzne fóra, množstvo klubov či spolkov, ale ja sa takýchto akcií nezúčastňujem, pretože som individualista. Najradšej chodím všade sám, prípadne s úzkym okruhom známych. Cestovanie beriem ako trávenie voľného času veľmi tvrdo si vyberám, s kým ho trávim.
 Ako prebiehajú prípravy na expedíciu?
Jednoducho. Na Kamčatku som išiel tak, že mi zavolal kamarát z Martina, Aďo Žalman, či by som sa tam nešiel pozrieť. Keďže som dlho nikde nebol, povedal som mu, že idem. Navyše tam bola atraktívna cena letenky. Potom sme si zistili teploty, ktoré sa nachádzali v miestach, v ktorých sme sa mali pohybovať a pobalili „bágle“. Dohodli sme sa, kto si čo zoberie, aby sme mali len to najnevyhnutnejšie a nie napríklad dva variče.

Ako sa dá prežiť v extrémnych podmienkach v zime?
Bivakovanie v zime je pomerne náročné. Keď však človek dodržuje elementárne zásady spania na snehu, má vhodnú výstroj a výzbroj a takisto dostatočné množstvo vhodnej potravy, prežije. Nie je to o pohodlí, ale o krásnych spomienkach. Ráno je človek studený, ledva sa hýbe, ale keď vidíte prvé lúče slnka na snehu, je to nádhera. A máte na čo spomínať  na pive v teple.
 Ktorý zážitok patrí medzi vaše najnebezpečnejšie?
Počas pobytu v Rusku som, dá sa povedať, o vlások ušiel smrti. Pri jednej krčme ma napadla skupinka domácich feťákov, ktorí ma pre peniaze a fotoaparát dobili až do bezvedomia. Najprv sa mi vyhrážali, jeden z nich mi dokonca priložil nôž na hrdlo. Cítil som, ako mi krv steká po hrdle. V bunde mi našli lyžicu, mysleli si, že si varím heroín ako oni. To mi zachránilo život. Skončilo to len bezvedomím. Poslednú si pamätám polárnu žiaru. Prebral som sa asi po hodine, na snehu v mínus štyridsiatich stupňoch, krv mi tiekla z nosa a z uší. Pointa však prišla až o pár mesiacov. Policajti tých chlapov vypátrali a odsúdili. Po vyše roku sa mi dokonca vrátil jeden foťák. Na moje prekvapenie v ňom bol naexponovaný film, a ja som pred incidentom založil nový film. Po vyvolaní som zistil, že tí hlupáci sa odfotili sami. Aspoň som mal na nich pamiatku (smiech)
 Kam sa chystáte v blízkej budúcnosti vycestovať?
Pôvodne sme s kamarátmi plánovali Himaláje, ale akosi z toho zišlo. Ak mám presne odpovedať, v blízkej budúcnosti sa chystám do Zadaru, spraviť si kapitánske skúšky na plachetnicu, ale už pred pár rokmi ma to ťahalo do Afriky, možno niečo podniknem tým smerom….
 Vizitka:
 Narodený: 15. apríl, 1976
Štúdium: Záhradnícka škola
Hobby: individuálne outdoorové športy, fotografovanie, novinky zo sveta technológie športových vecí
Obľúbená destinácia: moja záhrada na Banke
Čo si na ľuďoch najviac vážim: keď sa navzájom rešpektujú a neobmedzujú
Obľúbené jedlo: také, ktoré si sám navarím, červené mäsá v kombinácii s kvalitným slovenským vínom
Obľúbená skupina: Metallica, Slniečko
Obľúbený film: Sin City
Nesplnený sen: mám iba vízie, jedna z nich je, že sa v päťdesiatke budem plaviť sám pod plachtami okolo Zeme

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je pondelok 20. mája. Tento deň Medzinárodným dňom klinických experimentov, Medzinárodným dňom stepu a Svetovým dňom masmédií. Meniny má…
  • 20.05.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je nedeľa 19. mája. Tento deň je Svetovým dňom hepatitídy. Meniny má Gertrúda.
  • 19.05.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
pondelok, 20. mája 2024
Meniny má Gertrúda, zajtra Bernard