Štefan Paserín zabodoval šikovnosťou

Znalci futbalovej histórie to možno budú považovať za nezmysel, ale Československo sa v súvislosti s MS 1966 v Anglicku spomínalo, aj keď nebolo medzi 16 účastníkmi a bolo na to pyšné!
Dôvodom bola roxová lízanka s emblémom či logom týchto majstrovstiev. Organizátori vtedy hodnotili stovky suvenírov, ktoré boli pripravené a prezentované k majstrovstvám. Na druhom, teda striebornom mieste skončila lízanka, ktorú vyrobili vo Figare Trnava podľa receptúry a vyskla-dania vzoru rodákom a obyvateľom Piešťan, Štefanom Paserínom (1908-1982). Vedel to iba málokto, lebo jeho osoba sa v Piešťanoch nemala spomínať. Všetka „sláva" sa teda ušla Figaru.
Cukrovinky sa mu stali osudom
Otec Štefana Paserína František sa narodil v Leopoldove a manželka, rodená Kováčiková, pochádzala z Radošiny. V čase I. svetovej vojny bol František v Rusku zajatý a vrátil sa po siedmich rokoch. Rodina mala viac detí, niektorí z nich sa usadili v Piešťanoch. Syn Štefan sa vyučil za cukrovinkára vo firme ARTA – Považská továreň na čokoládu a cukrovinky, Ferdinand Komlošaspol., komanditná spoločnosť, Piešťany. Túžba po prehĺbení vedomostí ho zaviedla do cukrovinkárskej firmy blízko Brna, kde bol pár rokov zamestnaný a získal skúsenosti s výrobou trvanlivého pečiva a cukroviniek. Tam sa aj oženil a manželom sa narodila prvá dcéra Vlasta (1933).
S dôverou vo svoje vedomosti a schopnosti sa vrátil s rodinou do Piešťan a pustil sa do stavby rodinného domu na Vrbovskej ceste, v Kanade. Stal sa sídlom aj jeho prvej firmy Paserín, kde začal s výrobou trvanlivého pečiva. Po rozbehnutí výroby rozšíril sortiment i na cukrovinky. Pretože bol úspešný podnikateľ, banky mu ponúkali úvery a mohol si nakúpiť kvalitné nemecké stroje na výrobu cukroviniek a čokoládových výrobkov. Pôžičky prijal a v roku 1940 začal budovať rodinné sídlo a firmu na ulici Pod Párovcami.
Firma Paserín sa rozrástla
Štefan Paserín zostal verný svojmu menu. Doviezol prvotriedne cukrovinkárske stroje z Nemecka, melanžér, mlyn na cukor, na orechy a iné suroviny, lis na čokoládu, planétovú miešačku, chladiacu linku, obaľovací a leštiaci bubon, baliaci stroj a pod. Už v tom čase mal formy na figúrky z dutej čokolády. Firma sa rozširovala a v sortimente mala furé cukríky, fondánové cukríky, kompletný sortiment dražé cukríkov a rôzne plnené cukríky. Ďalej čokoládové bonbóny, tabuľkové čokolády a duté čokoládové výrobky.
Začal aj s výrobou lízaniek a roxov. V sezóne, keď sa robil vianočný a veľkonočný tovar, figúrky, salónky, zamestnával až sto zamestnancov, hlavne dievčat a žien z okolitých dedín, ktoré boli vďačné za prácu. Bol k zamestnancom slušný, seriózny, dbal na ich potreby, pohodu v práci a pracovníkmi bol obľúbený a rešpektovaný. Postupne prijal do rodinnej firmy aj strojníka a účtovníka.
Skončil vo Figare
K najznámejším dezertom patrila bonboniéra EVA, pomenovaná po vtedy narodenej ďalšej – prostrednej dcére (1941). Pre prípravu náplní a príchutí podľa vlastných predstáv z kvalitných surovín kúpil veľký pozemok pri Novom Meste nad Váhom, kde založil ovocný sad. Od mládeneckých rokov bol vegetarián a mal vyvinutý zmysel pre chute a vône, čomu vďačil po celý život pri vytváraní receptúr na príchute do plniek a sirupov. Pribudla tretia dcéra Jarmila (1944). Dobre prosperujúca firma však nemala dlhé trvanie.
Firmu postupne v rokoch 1948-1950 znárodnili. Stroje boli demontované a odvezené na rôzne miesta. Štefana Paserína zamestnali vo firme ARTA, neskôr v piešťanskom Figare. Postupne, po častiach, mu vzali aj ovocný sad, z ktorého urobili záhradu pre školu. Rodina označená ako kapitalistická a vykorisťovateľská bola rôznymi spôsobmi diskriminovaná a šikanovaná, vrátane znemožnenia štúdia dcéram. Po skončení výroby v piešťanskej pobočke prešiel Štefan pracovať do Trnavy. Vo firme FIGARO Trnava doviedol výrobu roxových lízaniek na svetovú úroveň, možno povedať, že dosiahla vrchol. Firma nestačila pokryť potreby trhu, lebo skoro celú produkciu vyvážali. Vo vtedajšej ČSSR sa roxové lízanky a výrobky z nich stali podpultovým tovarom. Jedným z vrcholov ich výroby bolo udelenie spomenutého druhého miesta v súťaži upomienkových predmetov – suvenírov k MS vo futbale v roku 1966.
Vo Figare zostal piešťanský cukrár pracovať až do dôchodku, ba i pár rokov naviac. Ešte v sedemdesiatich rokoch chodil pomáhať do fabriky pri vyskladaní nových motívov na lízanky. Niektoré zariadenia z jeho firmy Paserín Piešťany vtedy v trnavskom Figare dosluhovali. Za jeho šikovnosť však zožalo slávu Figaro, ako uvádza aj na svojej internetovej stránke: „Najtradičnejším výrobkom charakteristickým pre závod sú roksové lízanky, ktoré nemajú vo svete svojou jedinečnosťou konkurenciu. Jedinečné sú nielen svojou kvalitou a spôsobom výroby, ale aj umeleckou hodnotou. Ide o ručne vyrábané výrobky vytvárané skladaním kanditovej hmoty, pričom je na priereze možné vytvoriť rôzne motívy a vzory podľa želania zákazníka." Noví majitelia Figara zrejme ani netušia, kto bol vlastne Štefan Paserín?! 
(Za poskytnutie informácií a fotografií ďakujú autori dcére pána Š. Paserína, Eve.)