Modrovka: Patrila panstvu Tematín

  • Spravodajstvo / Región
  • 22. mája 2010, 17:37
  • Autor:Viera Dusíková

Hľadáte tip na výlet alebo informácie o okolitých obciach? Možno vás inšpiruje seriál Piešťanského týždňa o potulkách regiónom, v ktorom postupne predstavíme všetky obce nášho regiónu. V tomto čísle je to Modrovka.

Modrovka v číslach:

  • 209 – počet obyvateľov
  • 316 ha – rozloha chotára
  • 1348 – prvá písomná zmienka o majetku panstva Tematín
  • 1927 – súčasný názov obce 95 – počet domov


Obecné symboly
Na pôvodnom pečatidle Modrovky zo 16. storočia bol znázornený svätý Michal Archanjel s roztiahnutými krídlami, v pravej ruke drží horiaci meč a v ľavej váhy. Pod ním leží netvor – diabol s okrúhlou ľudskou tvárou a podlhovastým telom. V kruhopise je názov obce je nápis: SIGILLUM PAGI MALA MODRUVFKA – Pečať obce Malá Modrovka. Na erbe Modrovky je tiež svätý Michal. Definícia schváleného erbu znie: „V modrom štíte ponad zlatého na chrbte ležiaceho draka v striebornom zbroji prekračujúci zlatovlasý, zlatonimbý Archanjel Michal v striebornom zlatopásmovom rúchu, v pravici so zlatým plamenným mečom a v ľavici so zlatými váhami." Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov – striedajú sa v nej farby žltá, modrá, biela a opäť žltá.
Prierez históriou
Prví ľudia sa v okolí Modrovky zjavili už v staršej dobe kamennej. Dôkazom sú aj nálezy množstva pazúrikov nad obcou. V miestnej lokalite Pačkovica je nielen starý čerešňový sad, ale ľudia tu celé roky nachádzali spolu s kôstkami z čerešní na zemi aj pazúriky. Zbierali ich a ozdobovali si nimi domy aj kozuby. Dokonca v „Babicéch járku" objavili v roku 1958 aj kostru skrčenca starú asi tritisíc rokov. Počas celého praveku až po stredovek slúžili horské priechody v okolí Modrovky na spojenie Nitrianska s údolím Váhu. Najdlhšia rieka Slovenska cez dedinku nepreteká, nachádza sa na jej západnej časti. Modrovkou sa ako stuha vinie Modrovský potok s čistou vodou, v ktorej chytíte pstruha rovno holými rukami.
Kedysi, keď rieka Váh oblizovala dedinku pod Tematínom vý-datnejšie, bola táto malebná dedinka na úpätí Považského Inovca miestom, kdesi pltníci priväzovali svoje plavidlá, pretože sa tu nachádzal brod. Na miestnom cintoríne je nemý svedok tých čias – kameň, pri ktorom sa vyberalo mýtne. V okolitých lehotách sa totiž kedysi vyrábali kolesá do vozov z troch druhov dreva a zhotovený polotovar nakladali pltníci na plte, ktorými splavovali rieku až na Dolnú zem. Mokrade a močiare, do ktorých sa miestami nedalo ani stúpiť, si pamätajú najstarší Modrovčania. Škrekot žiab sa ozýval z miest pod cintorínom, kde sa teraz nachádza materská škola a obytné domy. Na močiare nadväzovali polia často zaliate Váhom i potokom.
Aj preto sa traduje, že názov Modrovka nie je odvodený od slova „modrý", ako sa mnohí domnievajú, ale od latinského slovíčka „mador". Znamená – byť vlhký, mokrý. V obci bola kedysi panská píla, ale aj valcha, ktorá slúžila na úpravu textilných vlákien. Ľudia tu robotovali na panskom a podľa urbára z roku 1636 bol obecným richtárom Juraj Barva a ostatní Modrovčania sa volali – Babič, Beniak, Čačan, Ferencoviech, Grznar, Horniak, Kováč a iní. Obec patrila do tema-tínskeho panstva a hrad Tematín, na ktorého zrúcaniny chodia Modrovčania aj v súčasnosti vždy v najbližšiu sobotu okolo 9. mája, ostáva symbolickým miestom, ktoré sa pokúšajú zachrániť.
Obyvatelia sa v minulosti venovali poľnohospodárskej výrobe a chovu zvierat. Zbierali úrodu, ale aj plody ovocných stromov, orechy, pásli husi, chovali dobytok i hydinu. V záhradách i sadoch sa darí jabloniam, slivkám aj broskyniam. V okolitých lesoch i na stráňach a pri potoku rastú snežienky, voňajú konvalinky, fialky a prvosienky. Len čo modrovčianski mládenci dosiahnu na pedále motorky, behajú po okolitých horách i za dievčatami rýchlejšie ako na bicykli. V lokalite „Babicéch járek" si motokrosári vytvorili aj tréningovú dráhu.
Oplatí sa vidieť
Modrovčania majú v areáli materskej škôlky zasadený v Európe ojedinelý unikát – meta sekvoju čínsku. Má asi 46 rokov. Na juhu obce – pri futbalovom ihrisku s názvom Panšula – si po druhej svetovej vojne zriadil tehelňu Štefan Struhárik. Oplatí sa vidieť nielen posledné jej torzo, ale aj zvyšky jedného z mlynov. V Modrovke boli tri – nazývali sa Pražienkech, Čuvaloviech a Dankovec. Na hornom konci sa nachádza zvonica pravdepodobne z roku 1850, v ktorej sú dva zvony. Podľa intenzity zvuku sa dalo usúdiť, či v dedine zomrel katolík alebo evanjelik. Dokonca, Modrovčania podľa spôsobu zatrhávania vedeli i to, či umrel muž alebo žena. Zvonicu používali aj pri ohlasovaní poludnia a miestny zvonár zvonil aj pred zotmením. Obyvatelia mu za to dávali desať korún ročne od domu. Starosta obce zriadil v starootcovskom dome Dedinské múzeum a hostí prekvapí aj zbierkou historických zbraní a relikvií.
Modrovka dnes
Demografický vývin obce v súčasnosti nie je veľmi priaznivý, veľa mladých Modrovčanov sa totiž sťahuje do okolitých miest a dedín. Aj keď je obec plne plynofikovaná a z miestneho vodovodu tečie voda, ktorú môžu piť aj dojčatá, v malej dedinke s ani nie sto domami nenájdete obchod, pretože podnikať v malej dedinke sa nevypláca. Dobre tu funguje reštaurácia s kuchyňou, ktorá varí aj denné menu a zabezpečuje donášku do domu. V strede dediny je kultúrny dom, v jeho susedstve má sídlo obecný úrad. Malá dedina nemá veľa finančných prostriedkov od štátu, a tak starosta často oslovuje sponzorov. „Zo sponzorského príspevku sme si opravili zvonicu, vymenili na nej strechu, vymaľovali interiér a osadili nové okenice. Do výčnelku sme kúpili repliku sochy svätého Michala, pretože pôvodnú sošku nám v roku 1970 ukradli," uviedol starosta Roman Pomajbo.
V dedine sa chystajú dobudovať plot a chodníky na cintoríne. V materskej škole, ktorú navštevuje 21 detí, chcú vymeniť okná a dvere, o dotáciu už požiadali. „Chceme čo najviac motivovať mladých ľudí, aby ostali žiť doma. Aj z tohto dôvodu už na jeseň vznikne medzi Modrovkou a Lúkou 74 stavebných parciel, prvých záujemcov o nové domy už máme," dodáva s úsmevom Pomajbo.
Spoločenské vyžitie
Na spoločenské, kultúrne aj športové vyžitie slúži v obci kultúrny dom, v ktorom sú cez zimu rozložené stolnotenisové stoly. V obci sa konajú podujatia – Dni radosti pre deti, stavanie mája, hody, silvestrovský stolnotenisový turnaj, zábavy a koncerty rôznych hudobných skupín. Do kultúrneho domu chodia i evanjelici na Služby Božie. Katolíci navštevujú kostol v Modrovej, kde je aj pošta a potraviny. Obľúbeným podujatím, na ktorom sa zúčastňujú nielen súčasní obyvatelia Modrovky, ale aj rodáci obce, je futbalový turnaj slobodných proti ženatým na Panšuli. Usporadúvajú ho v prvú júlovú sobotu. Úspešní sú aj miestni dobrovoľní hasiči, ktorí majú na svojom konte už niekoľko prvenstiev v rôznych súťažiach.
ZAUJÍMAVOSTI
V Modrovke žije niekoľko zaujímavých ľudí. Patrí medzi nich Bohumil Ferianec, ktorý nielenže v mladosti pretekal a víťazil na motocykloch, ale napísal knihu Mosquito nad Piešťanmi o havarovanom lietadle počas druhej svetovej vojny. Spolu so starostom obce je tiež aktivistom Združenia na záchranu hradu Tematín.
Ďalší obyvatelia Modrovky – Peter Kuchár a Patrik Ševčík – majú na svojom konte niekoľko výrazných úspechov v motokrose. V roku 2001 sa stal Kuchár majstrom Slovenska v motokrose veteránov nad 35 rokov.
Matka starostu Emília Po-majbová patrí medzi najvyhľadávanejšie osobnosti regiónu. Po klinickej smrti objavila v sebe liečiteľské, psychotronické schopnosti, zachránila a pomohla mnohým ľuďom zo Slovenska i zahraničia.
Štefan Struhárik (90) – vojnový veterán, ktorý zažil aj útrapy koncentračného tábora – si po oslobodení kúpil a prevádzkoval so svojou manželkou Zuzanou tehelňu. Stavebným materiálom zásoboval všetky okolité dediny. Stal sa tiež predsedom MNV, aj predsedom Jednotného roľníckeho družstva, ktoré založili Michal Plesník, Michal Čuvala, Samuel Galandák a Ján Potoček. Prvými kŕmičmi dobytka boli Ján Struhárik, Ján Kováčik, Štefan Masár a Štefan Minárik.
Významným obyvateľom je aj jaskyniar Milan Štefo. Spolu s ostatnými speleológmi objavovali nové podzemné priestory v Modrovej, v Beckove aj v Čachticiach.
Obecnú kroniku v súčasnosti píše dcéra Štefana Struhárika – Jana Okrucká, ktorá je tiež autorkou príspevkov v monografii Modrovka, ktorú zostavil Jozef Karlík.

V „Babicéch járku" objavili kostru skrčenca spred tritisíc rokov.
Horný koniec Modrovky v minulosti – záber na zvonicu a starú cestu. Oproti bola stodola, ktorá patrila Jánovi Potočkovi.
V takýchto formách vyrábal tehly Štefan Struhárik.
Deti v materskej škole s učiteľkou Vierou Šlahorovou.
Dobrovoľní hasiči s bývalým starostom obce Bohušom Potočkom (vľavo).
Roman Pomajbo
Takto sa mlátilo obilie v Modrovke kedysi.

0 Shares

Najnovšie správy

Mestá na Slovensku, vrátane mesta Piešťany, prijali mnoho okamžitých a veľmi dôležitých opatrení. Ďalšie opatrenia môžu nasledovať z dôvodu očakávaného…
  • 06.04.2020, 01:03
  • Piešťany / Spravodajstvo
pondelok, 6. apríla 2020
Meniny má Irena, zajtra Zoltán