Piešťany a prechod frontu v roku 1945

  • História
  • 11. mája 2010, 16:09
  • Autor:Martin Lacko, historik

Po porážkach nemeckej armády v roku 1943, najmä však od jari 1944, bolo aj obyvateľstvu Slovenskej republiky zrejmé, že jej nútený protektor, Nemecko, sa neodvratne blíži k porážke a front postupujúci z východu zasiahne aj Slovensko.

Zaspomínajme si: Čo spôsobila DRUHÁ svetová vojna v našom okolí


Museli kopať zákopy
Prechod frontu trval dlhých 226 dní; od oslobodenia Kalinova (21. septembra 1944) až po posledné kysucké obce 3. mája 1945. Jeho bilancia bola katastrofálna: okrem škôd, ktoré sa odhadli na vyše 140 miliárd Kčs, padlo 60-tisíc sovietskych, vyše 10-tisíc rumunských a takmer dvetisíc českých a slovenských vojakov. Obyvateľstvo tŕplo o svoje zdravie a životy.
Typickým javom posledných mesiacov vojny boli perzekúcie okupačného režimu – vyšetrovanie, odvliekanie či vraždenie odbojových spolupracovníkov i rasovo prenasledovaných, židov. Neraz, žiaľ, aj za ochotnej asistencie či udávania vlastných spoluobčanov… Muži nad 18 rokov sa museli zúčastňovať tzv. zákopových prác – pod Malými Karpatmi (okolie Vrbového) kopali protitankové priekopy. Strach naháňali aj bomby z lietadiel. A s úzkosťou sa očakávala aj evakuácia okresu, o ktorej sa hovorilo už od jesene 1944.
Tá sa nakoniec týkala len niektorých exponentov slovenského štátu a najmä príslušníkov nemeckej menšiny. Ako vyzerala situácia v zime 1944/1945, keď západným Slovenskom prechádzali aj tisíce cudzích príslušníkov, sa dozvedáme z tzv. kroniky národného povstania obce Banka, cez ktorú prechádzalo „…maďarské vojsko a civilné obyvateľstvo z Maďarska (…) smerom na Karpaty a čiastočne smer Trenčín, čo sa dialo za ukrutnej zimy a nepriaznivého počasia. Hranice prestali už jestvovať a maďarské peniaze sa objavili vo veľkom množstve ako bezcenné platidlo. Za nimi nasledovali evakuanti z nemeckých krajov od Kežmarku a Kremnice. Znova boli hradské zatarasené vozami naplnenými rôznymi potrebami evakuantov.“

Rádiový kopec obsadili Nemci
Pokiaľ ide o frontové pásmo, Piešťany a širšie okolie sa ocitli v operačnom pásme 2. ukrajinského frontu, ktorého súčasťou bola aj 1. rumunská armáda. Jeho vojská stáli tri mesiace na rieke Hron, ktorú prekročili 25. marca a odvtedy rozviňovali útok. Posledný marcový deň obsadili Nitru a blížili sa k Piešťanom. Hlavný útok sa mal viesť smerom na Malacky a Hodonín; oslobodenie Piešťan bolo súčasťou bojov o Bratislavu.
Obce Piešťanského okresu boli oslobodené krátko po Veľkej noci (v roku 1945 pripadla Veľkonočná nedeľa na 1. apríla), a to v priebehu necelých troch dní – od podvečera 2. do rána 4. apríla; väčšina jeho obcí, vrátane Piešťan, v posledne uvedený deň. Do mesta vstúpili súčasne sovietski i rumunskí vojaci. Uvádza to aj spomenutá kronika obce Banka. „Na Veľkonočný pondelok celý deň trvali boje v blízkosti obce (v smere od Hlohovca – pozn. aut.).

Nemeckí okupanti sa stiahli na pravý breh Váhu. Vo večerných hodinách nemecké pešie oddiely obsadili Rádiový kopec a brehy v obci, ktoré tesne pred vyhodením mosta opustili…“ V ranných hodinách v utorok (3. apríla) sovietska pechota obsadila obec a krátko nato sa spojila s rumunskou jazdou, ktorá nasledovala; prichádzala cez inovecké hory – jednak po ceste od Radošiny, druhý smer bol od Bojnej na Lehoty. Po krátkom oddychu na Banke „spojené armády obsadili Kúpeľný ostrov v Piešťanoch (…) prekročili potom Váh a vtrhli do mesta.“

Vyhodili do vzduchu oba mosty

Drámy zažívali nielen vojaci, ale aj civilné obyvateľstvo. Hlavnou snahou ľudí bolo jednoducho prežiť a pokiaľ možno, uchrániť si majetok. Už niekoľko týždňov pred príchodom frontu úrady určili objekty, ktoré mali slúžiť ako úkryty pre bombardovaním (na dedinách to boli obvykle pivnice, vyhĺbené do brehu, ktoré roľníci používali ako skladisko zeleniny); cennejšie veci, ale aj niektoré potraviny či plodiny si ľudia zakopávali do rôznych jám v záhradách, lese a inde. Krátko pred príchodom frontu a počas bojov sa Piešťany stali mŕtvym mestom. Nepremávala doprava, vrátane železničnej, nefungovala elektrina ani dodávky vody; obchody boli pozatvárané. Ľudia čakali ustráchaní v rôznych úkrytoch a modlili sa za skoré ukončenie vojny.
Len na území okresu si boje vyžiadali viac než sto obetí z radov oslobodzovacích vojsk. V samotných Piešťanoch to bolo asi 12 obetí ostreľovania. K tomu treba prirátať aj množstvo ranených či materiálne škody. Ustupujúce nacistické jednotky systematicky ničili dôležité objekty a komunikácie, najmä železnice. Rozoraním zničili aj letiskovú plochu a poškodili viacero ďalších objektov. Do vzduchu vyhodili 2. apríla Kolonádový most a o deň nato aj Krajinský most. Zo strategického hľadiska to bol viac-menej zbytočný krok, keďže sovietske vojská v tom čase už – na iných miestach – Váh prekročili.

Po prechode frontu dostali Piešťany, ako aj iné okresné mestá, vojenského veliteľa, do ktorého kompetencie patrili vojenské a bezpečnostné záležitosti. Veliteľom sa stal sovietsky kapitán Vinogradov. Komandatúra sídlila na námestí, v budove meštianky. Viac než sovietskych vojakov bolo v meste a okolitých obciach Rumunov (zdržali sa až do augusta). Popri vojenskej komandatúre normálne fungovali civilné inštitúcie.
Jednou z prvých úloh veliteľstva bolo provizórne obnovenie Krajinského mosta. S jeho opravou sa začalo už 5. apríla. Práce riadili sovietski velitelia, pomáhať museli miestni muži. Ako uvádza mestská kronika, „povinnou spoluúčasťou miestneho obyvateľstva, a to vo dne 400, v noci 200 mužov“. Muži sa zúčastnili tiež opravy letiska či poškodenej železnice a ciest. Veliteľstvo vydalo aj ďalšie príkazy: obyvateľstvo muselo odovzdávať zbrane, ale napr. aj rozhlasové prijímače. Zakázal sa aj predaj či čapovanie alkoholu bez povolenia. Ceny tovarov v obchodoch sa nemali zvyšovať, ale mali ostať na úrovni, aká bola do príchodu frontu.
(Pokračovanie)

0 Shares

Najnovšie správy

V aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa, ktorý je v predaji od utorka nájdete množstvo najmä regionálnych udalostí.
  • 22.10.2019, 00:02
  • Piešťanský týždeň / Kultúra a spoločnosť / Spravodajstvo / Šport / Blogy
Dnes je utorok 22. októbra. Tento deň je Medzinárodným dňom porozumenia koktavosti a Svetovým dňom misií. Meniny má Sergej.
  • 22.10.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
utorok, 22. október 2019
Meniny má Sergej, zajtra Alojzia