Modrová: Meno dostala podľa modrých lesov

  • Spravodajstvo / Región
  • 3. mája 2010, 16:10
  • Autor:S použitím materiálov obce napísal Igor Paulech

MODROVÁ – Po území Modrovej sa ľudia pravdepodobne pohybovali už v staršej dobe kamennej. Dokazujú to aj nálezy z jaskyne Čertova pec. V širokom okolí chotára sa približne pred desaťtisíc rokmi usídlili prví ľudia, ktorí sa živili obrábaním pôdy.

Modrová v číslach:

  • 518 – počet obyvateľov
  • 1160 ha – rozloha chotára
  • 1157 – prvá písomná zmienka o stavbe kostolnej veže
  • 1348 – prvá písomná zmienka
  • 1927 – súčasný názov obce


Prierez históriou
Začiatkom nášho letopočtu týmto krajom prechádzali Kvádi, Búrovia a istý čas tu vládli aj Kelti či Rimania. Objavili sa tu Húni i Avari a neskôr slovenské kmene. V Modrovej sa nachádzala kamenná veža kostola, ktorá slúžila na obranné účely. Na jej priečelí bol vraj nápis: „Opevnená veža bola v mene Pána postavená ľudom Rímskym v roku Pána 1157 mesiaca novembra 18.“ Tento nápis sa spomína v písomných správach z 18. storočia. Iné dôkazy sa však nezachovali. Podľa uhorského historika Komlóšiho vybudovali na území Modrovej túto kamennú vežu a tiež časti Kostola sv. Michala talianski prisťahovalci, ktorí sa sami nazývali Rimania. Územie Modrovej bolo neskôr pod právomocou hradu Bana, ktorý zanikol pravdepodobne v 13. storočí. Nahradil ho však strážny hrad Tematín. Podľa písomností z 15. storočia sú známe údaje o veľkosti Modrovej. Obec mala vtedy približne 150–180 obyvateľov.
V 16. storočí boli aj ľudia z Modrovej svedkami plienenia tohto kraja tureckými bojovníkmi. V tomto čase patrila obec k najväčším v regióne. Pod nadvládou Turkov Veliká Modrová – ako ju nazývali – patrila do Novozámockého kraja a Nitrianskeho okresu. Názov obce má slovanský pôvod. Lúky a okolité lesy sa vyznačovali modrím sfarbením, a preto aj základ pomenovania je slovo modrý. V najstarších zápisoch má obec označenie Modor či Madro alebo Modro.
K týmto názvom sa zvykol neskôr pridávať maďarský prívlastok Nagy, teda Veľká. Počas ďalších storočí v obci bol postavený farský kostol, škola, krčma a drevený mlyn, ľudí však ubúdalo. Začiatkom 19. storočia tu vyčíňal mor dobytka. Obyvatelia Modrovej sa v minulosti venovali hlavne poľnohospodárstvu, chovu zvierat či ťažbe dreva. Obec bola do roku 1964 súčasťou Piešťanského okresu.
Obecné symboly
Pečatidlo Modrovej sa od 16. storočia zachovalo dodnes. Je na ňom svätý Michal Archanjel s roztiahnutými krídlami, v pravej ruke drží meč a v ľavej váhy. Pod ním leží netvor – diabol s ľudskou tvárou a telom, ktoré je zakončené rybím chvostom. V kruhopise je názov obce Welka Modrovka. Tento obraz je znázornený od roku 1996 aj na znaku a erbe.
Oplatí sa vidieť
Jednou z mála historických pamiatok na území obce je kostol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi, ktorý je aj najstarším kostolom v regióne. Spomína sa už za čias Veľkej Moravy. V obci sa nachádza aj socha sv. Vendelína či kamenný kríž. Modrová je však vynikajúcim východiskovým bodom na rôzne výlety do okolia. V roku 1991 tu, na Grnici, objavili najväčšiu jaskyňu v Považskom Inovci. Modrovská jaskyňa má až 542 metrov a je hlboká 45 metrov. Z dôvodu bezpečnosti však nie je prístupná pre verejnosť. Kňaží vrch je prírodná rezervácia, ktorá je súčasťou chráneného areálu Tematínske vrchy. Nachádzajú sa tu mnohé ohrozené druhy živočíchov a rastlín. V okolí obce Modrová je možné pozorovať aj orly kráľovské, ktoré tu hniezdia.  
Modrová dnes
Obec má v súčasnosti vo vlastníctve sedem budov. Spravuje bytovku, kde si miesto našlo osem rodín. Nachádza sa tu aj materská škola, ktorú v navštevuje 27 detí z obce a zo Starej a Novej Lehoty. Škôlka potrebuje rekonštrukciu, no podľa slov starostu Modrovej Mariána Lacka v minulosti neboli úspešní pri podávaní projektov na financovanie opráv z fondov EÚ. „Z projektu Otvorená škola sme zakúpili športové náčinie, preliezky a hojdačky. Materská škola je tiež napojená na internet. Túto budovu by sme potrebovali zatepliť a vymeniť okná,“ hovorí M. Lacko.
V projekte rekonštrukcie kultúrneho domu obec bola úspešná. Z eurofondov by mali získať 123-tisíc eur. „V súčasnosti sme vo fáze realizácie projektu. Rekonštrukcia by mala trvať približne tri mesiace. Dúfam, že koncom leta už budeme môcť využívať tieto priestory na obecné akcie,“ dopĺňa starosta.
V Modrovej sa spoločne s obcami Lúka a Modrovka rozhodli vybudovať kanalizáciu. Vzhľadom na veľkosť a počet obyvateľov obce však na tento náročný projekt potrebujú nájsť financie.
Spoločenské vyžitie
Obyvatelia Modrovej sa pravidelne schádzajú pri rôznych príležitostiach a kultúrnych udalostiach, akými sú stavanie mája, obecné hody či Deň matiek a Mikulášske popoludnie. V predvianočnom období miestne ženy navštevujú starých a nevládnych ľudí. Pri tejto príležitosti im prinesú darčeky a napečené sladkosti.

Dychová hudba Modrovanka, ktorá zabáva svojimi vystúpeniami už sto rokov, nekoncertuje iba v Modrovej, ale aj v širokom okolí. Ženy zo skupiny Modrovanky – krojovanky prednedávnom zostavili hudobno-tanečné pásmo s názvom Na modrovskej svadbe a tiež pásmo Na modrovských dožinkoch, kde znovu predstavili pôvodné tradície a zvyky i v okolitých obciach. V Modrovej má dlhú tradíciu aj futbal. V súčasnosti pokračuje jarná časť súťaže III. triedy – sever a podľa slov starostu futbalisti pútajú fanúšikov dobrými výkonmi. Mladí z obce počas zimy začali hrávať stolný tenis a dostali sa aj do regionálnej súťaže.

Modrovská svadba trvala aj niekoľko dní

Modrová je dedina, s ktorou mám spojených veľa zážitkov z detstva, keď som trávil dni u starých rodičov. Spomienky sestry môjho starého otca, osemdesiatjedenročnej  tety Johany Lackovej, však siahajú oveľa ďalej. V našom rozhovore si zaspomínala napríklad na to, ako na paši stretla partizánov.
„Ešte s ďalšou dievčinou sme pásli kravy pri dnešnom hoteli v Modrovej. Zrazu sa objavila hŕba chlapov, niektorí v civile, iní v uniformách. Samozrejme, že sme mali strach. Chlapci, ktorí neskôr dobehli za nami, nám povedali, že to boli partizáni,“ hovorí J. Lacková. Podľa jej slov partizáni neskôr chodili aj po Modrovej.

„Život bol v tej dobe ťažký, no zdá sa mi, že vzduch bol akýsi zdravší. Radosť ľudí bola úprimnejšia,“ pripomína si jedna z najstarších obyvateliek obce. Ľudia z Modrovej sa radi zabávali. Trojdňové svadby boli plné hudby, tanca a veselia. Prežívala ich celá dedina, nielen jednotlivé rodiny. Donieslo sa pálené a napiekli sa koláče, zabil sa brav či teľa. Hostina sa robila najprv u jedných rodičov, potom u druhých. „Modrováci veru neboli na víno, pila sa skôr tvrdá pálenka. Neskôr sa na veselici narazil súdok s pivom a do rána sa oslavovalo a tancovalo. Nebolo elektriky, a predsa sa nič nepokazilo a nič sa nevyhadzovalo,“ dopĺňa pani Lacková.

Dozvedel som sa aj príbeh o mojom prastarom otcovi. Tomu, keď bol iba malý chlapec, vraj gróf z lúčanského kaštieľa daroval svätý obrázok. V čase, keď ho vzali na vojenčinu, stále nosil pri sebe tento obrázok. V našej rodine sa rozpráva, že raz si tento obrázok pozeral a vypadol mu z rúk. V momente, keď sa poň zohol, okolo hlavy mu presvišťala guľka. Svätý obrázok mu takto zachránil život.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je utorok 26. marca. Tento deň je Svetovým dňom epilepsie. Meniny má Emanuel.
  • 26.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je pondelok 25. marca. Tento deň je Dňom zápasu za ľudské práva a Medzinárodným dňom spomienky na obete otroctva…
  • 25.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
štvrtok, 28. marca 2024
Meniny má Soňa, zajtra Miroslav