História ochotníckeho divadla v Piešťanoch (1919-2005)

Mušinský dal svojej výstave názov – A opona spadla. Možno ho v prenesenom význame chápať aj tak, že po ochotníkoch sa v našom meste zľahla zem. Hoci – paradoxne – pred takmer sto rokmi ich tu boli stovky. Ale o nich už rozpráva Ladislav Mušinský.
Prví hrali divadlo robotníci
Presný dátum vzniku ochotníckeho divadla alebo prvého uvedenia divadelnej hry ochotníkmi v Piešťanoch nie je známy. Prvý písomný záznam o vystúpení ochotníkov pochádza z Robotníckych novín, ktoré vyšli 18. marca 1919. Hovorí o o troch odohraných hrách ochotníkov Robotníckej telocvičnej jednoty (RTJ). V tom istom roku – 21. januára – vznikla v Piešťanoch aj Telocvičná jednota SOKOL, ktorá združovala najmä úradníkov, učiteľov a živnostníkov českej národnosti, ktorí prišli po vzniku ČSR na Slovensko.
Treťou v poradí je Telocvičná jednota slovenského ORLA. Tento spolok katolíckej mládeže zo Starých Piešťan vznikol v nasledujúcom roku 1920. Po rozštiepení sociálno-demokratickej strany sa z RTJ vyčlenila samostatná Sekcia komunistickej mládeže (SKM). Tieto štyri spolky si vytvorili divadelné krúžky a až do roku 1924 boli jedinými prevádzkovateľmi ochotníckej scény. Predstavenia uvádzali vo svojich vlastných spolkových priestoroch. Robotnícka telocvičná jednota hrala v dnešnej Šafárikovej ulici, TJ Sokol v priestoroch na dnešnej Teplickej ulici, TJ Orol vo farskej stodole pri farskom kostole a SKM v hospodárskej budove v hostinci U Čertíka na dnešnej Radlinského ulici. Už v tomto období sa s úspešnými predstaveniami dostali aj do Kúpeľného divadla.
Súborov bolo až deväť
V roku 1924 sa rozšíril počet divadelných krúžkov o súbor Československého Červeného kríža (ČsČK) a o školské divadelné predstavenia meštianskej školy. V roku 1926 vznikol divadelný súbor pri 42. zbore Slovenskej ligy. Rozličné organizačné zmeny na celoštátnej úrovni mali za následok, že sa zo Sekcie komunistickej mládeže postupne vytvára Federovaná robotnícka telovýchovná jednota, aby sa z nej v roku 1928 stala Jednota proletárskej telovýchovy (JPT). Počet spolkov s divadelným súborom v roku 1928 narastá ďalej.
Vzniká Zväz československých rotmajstrov, odbočka Piešťany a samostatný lútkový (bábkový) odbor pri Dramatickom krúžku Sokola. Posledným spolkom na území mesta s divadelným súborom je Miestna jednota slovenského roľníckeho dorastu (MJSRD), ktorý bol založený v roku 1929. Tým, že v priebehu desaťročia žiaden spolok nezanikol, v 30-tych rokoch 20. storočia pôsobí na území mesta až deväť rôznych divadelných súborov, doplňovaných školskými predstaveniami.
Hlinkovci divadlu uškodili
Táto idylická situácia sa skončila uchopením politickej moci do rúk Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), ktorá okamžite zakázala iné slovenské politické strany a skonfiškovala ich majetok. Rozpustila telovýchovné spolky, jednoty a podobné organizácie vrátane Orla, Sokola a RTJ. Všetok majetok rozpustených spolkov podľa zákona prechádzal na Hlinkovu gardu. Tento násilný akt však neznamenal úplný koniec ochotníckeho divadla.
V Starých Piešťanoch divadelníci Orla svoj spolok premenovali na Združenie katolíckej mládeže a spolok hrával pod hlavičkou Farského úradu. V Tepliciach sa zasa zaktivizoval Miestny odbor Matice slovenskej a vytvoril činoherný súbor pod vedením Jozefa Urbánka a operetný súbor pod vedením Jozefa Guriša, ktoré vystupovali v Kúpeľnom divadle.
Meno Jozef Urbánek patrí synovi najhrávanejšieho slovenského dramatika Ferka Urbánka, ktorý žil v Piešťanoch. Veľkou udalosťou divadelného života Piešťan v roku 1943 bol dočasný pobyt SND v Kúpeľnom divadle, kde režisér J. Borodáč pripravoval hru Ženský zákon od Jozefa Gregora Tajovského. V hre vystúpil v úlohe Jana aj piešťanský rodák Gašpar Arbét.
Po vojne sa divadlo vzchopilo
Oslobodenie v roku 1945 znamenalo aj oživenie spolkového života. V starých Piešťanoch mládežníci zo Združenia katolíckej mládeže založili Divadelný ochotnícky krúžok Jána Hollého (DOK JH), v ktorom pôsobili aj starší herci Slovenského Orla. Divadelníci po oslobodení a odtiahnutí vojsk z mesta vyčistili uvoľnenú budovu Orlovne, v ktorej mali vojská sklady potravín a aj svoj bitúnok. Na prvé povojnové vystúpenie si museli divadelníci vypožičať lavice a stoličky pre divákov od susedných obyvateľov.
V Tepliciach aktívne pôsobil Operetný súbor Jozefa Guriša a čino-herný súbor Okresnej osvetovej rady. Okrem týchto súborov produkovali divadelné predstavenia členovia I. Zboru skautov, Divadelný krúžok Učňovskej školy a Divadelný krúžok Gymnázia. V rokoch 1945-1948 vznikli divadelné krúžky pod hlavičkou Revolučného odborového hnutia (ROH) – Figaro (1945-1953), Mlyny a cestovinár-ne (1946-1953), Priemyselný podnik drevospracujúci, neskôr Drevovýroba (1946-1958), Lesostav, neskôr Čs. štátne lesy (1946-1960) a Kovovýroba (1948-1955).
Úder pod pás – zatvorenie Orlovne
Ťažkým úderom pre staré Piešťany a ochotnícke divadelníctvo v Piešťanoch bolo násilné uzatvorenie Orlovne. Orlovňa sa totiž medzičasom stala dôstojným stánkom kultúry s najmodernejším technickým vybavením. Divadelníci z DOK J. Hollého tu v sezóne 1948/49 zahrali 26 predstavení, z toho dve na zájazdoch. Predstavenia videlo celkom 8346 divákov, čo predstavuje priemer 321 divákov na vystúpenie. Tento bohatý kultúrny život mali na svedomí traja protagonisti krúžku – Peter Šamík, Viliam Haring a Emil Havrlent. Následkom zatvorenia Orlovne sa v roku 1951 ukončila činnosť DOK J. Hollého so stovkou členov.
Divadelná ochotnícka činnosť sa preniesla do Teplíc, teda kúpeľnej časti Piešťan a jeho divadla. Roky 1950-1958 prinášajú ďalšie rozšírenie počtu divadelných súborov. Vystupujú pod hlavičkou Československého sväzu mládeže (ČSM). Niektoré sú iba príležitostné, iné s viacročnou existenciou, ako napr.: ROH Okresného poštového úradu (1950-1956), ROH pri Vojenskom liečebnom ústave (1953-1958), divadelný krúžok pri Zväze žien (1950-1960), divadelný krúžok pri Dome osvety (1954-1960) a ROH Zornica (1955-1960). Okrem uvedených súborov vstupujú na scénu školské predstavenia Základnej osemročnej školy a ČSM gymnázia Piešťany.
Ochotnícke divadelné dianie tohto obdobia je bohaté na počet vystúpení, ako aj na počet súborov. V roku 1958 dochádza k znovuoživeniu „Búdy" – bývalého priestoru Orlovne, kde si zakladá divadelný súbor ČSM, a k vzniku divadelného krúžku hasičov pri ČSPO. Divadelný súbor Domu osvety premenovali na Dramatický súbor I. Krasku pri Kultúrnom a spoločenskom stredisku.
Piešťanskí rušitelia nudy
V období rokov 1959-1963 dochádza k útlmu ochotníckeho diania. Na scéne zostali iba československí mládežníci v starých Piešťanoch, dramatici I. Krasku a ochotníci z dvojky školy. Požiar divadla v júli 1963 ukončil ochotnícke divadelníctvo, bohaté na úspechy v okresných, oblastných, ale i celoslovenských prehliadkach na dlhý čas. K prvému pokusu o oživenie kultúrneho života v meste dochádza na jedinej vtedajšej scéne s javiskom – na I. podlaží Napoleonských kúpeľov. Tu pôsobil dva roky súbor malých javiskových foriem s názvom PIE-RUN (PIE-šťanskí RU-šitelia N-udy) pod vedením Vojta Haringa.
S odstupom takmer tridsať rokov vznikol v roku 1993 Divadelný ochotnícky súbor I. Stodolu pri MsKS Piešťany pod vedením Ladislava Farkaša. Počas svojho päťročného pôsobenia súbor inscenoval štyri premiéry. V roku 1994 sme boli svedkami posledného pokusu o oživenie súboru DOK J. Hollého pod vedením E. Havrlenta, ktorý po jedinej premiére zanikol. Na prelome tisícročia preberá štafetu ochotníckeho divadelníctva Bradatá divadelná dvojica s dvoma protagonistami – Tomášom Kalinčíkom a Martinom Nikodemom. V Piešťanoch pôsobili do roku 2005. Na konte mali šesť premiér. Tu sa história ochotníckeho divadelníctva v Piešťanoch zatiaľ skončila.