Zo Sokolích skál uvidíte Tematín, Bezovec i Marhát

Snáď vám pomôžu pri rozhodovaní, kam vyraziť s blízkymi počas víkendu. V tomto čísle sa venujeme Sokolím skalám.Krasové územie Sokolie skaly tvoria časť Krahulčích vrchov patriacich k Považskému Inovcu. Východiskovým bodom je rekreačné zariadenie Výtoky vo Výtockej doline, ktorá vo svojich skalách ukrýva jaskyne, osídlené už v mladšej dobe kamennej.
K dvom jaskyniam nás lesom privedie po zelenej značke chodník a za pekného počasia sa môžeme tešiť na výhľady zo Sokolích skál. Odmenou za úvodný strmší výstup nám bude pohľad na Tematín, Bezovec i Marhát. Les je od jari do jesene pokrytý popadaným suchým lístím a pri slnečnom počasí vytvára dojem babieho leta. Začiatkom jari je navyše posiaty jej prvým symbolom – snežienkami, ktoré sú vo voľnej prírode zákonom chránené.
Sokolie skaly sú významným archeologickým územím, o čom nás poučia informačné tabule umiestnené pred vstupom do jaskyne. Patria tiež k obľúbeným cvičným horolezeckým teré nom. Sokolie skaly sú však i miestom spomie nok, modlitieb a myšlienok na horolezca Vlada Plulíka, ako aj tichou spomienkou na priateľa a horolezeckého nadšenca Viktora Suchého.
Ak budeme pokračovať po zelenej značke ďalej smerom na sedlo Gajda, z ktorého vedie odbočka označená trojuholníkovou červenou značkou vyhliadky, cesta nás zavedie k Visia cim skalám. Toto územie bolo vyhlásené za prírodnú pamiatku a je miestom nádherných výhľadov na Zobor, Tríbeč, ale i vzdialený bra tislavský Kamzík. Zo sedla Gajda chodník po kračuje po zelenej značke na Trhovičnú lúku, ktorá v stredoveku bola dôležitým miestom obchodu, spájajúcim Nitru s Moravou.
Výtocká dolina a Trhovičná lúka patria pod Lesnícky náučný chodník Moravany nad Váhom, ktorý vznikol z aktivít štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Náučný chodník pri náša poučenie v geografickej orientácii, ale i dôležité informácie o lese a zaujímavosti z histórie Výtockej doliny.