ZÁHRADA: Nadbytok vlahy muškátom škodí

Krása muškátov je oceňovaná už odpradávna. Boli pýchou slávnych záhrad v Alhambre, Versailles a Schönbrune. Odtiaľ sa rozšírili do záhrad šľachty, potom do domov obyčajných ľudí, kde sa stali akýmsi symbolom vidieka. V účastnosti nájdeme muškáty kvitnúť skoro všade.
Dnešné pestované muškáty sú niekoľkonásobnými krížencami druhov s pôvodným domovom v južnej Afrike. Takmer všetky muškáty majú výbornú prispôsobovaciu schopnosť, dokážu rásť v extrémnych podmienkach. Mnohé druhy sa udomácnili aj v Európe, nájdeme ich hlavne v oblastiach Stredozemného mora. Prvé rastliny do Európy priniesli v 17. storočí z Anglicka. Niektoré druhy sú známe v ľudovom liečiteľstve, napríklad juhoafrické kmene používali výluh z muškátov pri dyzentérii.
Medzi najpestovanejšie hybridy patrí muškát záhradný (Pelargonium zonale). V našich podmienkach sa pestuje ako bylina, hoci je charakterom rastu poloker, ktorý v oblastiach, kde prezimuje vonku, môže dorásť až do výšky 2,5 metra. Listy sú obličkovitého tvaru, plstnaté s farebným pásom, preto sa mu aj hovorí muškát páskovaný alebo krúžkový.
Na trhu sa v ostatnom období nachádzajú mnohé odrody s farebným, hlavne purpurovým listom. Kvety sú v súkvetiach bielej, ružovej a červenej farby. Najnovšie však aj oranžové a žlté. Kvety môžu byť jednoduché alebo plnokveté. Rastliny sa oproti minulosti rozmnožujú hlavne zo semena ako hybridy. Desiatky rokov sa venujú ich šľachteniu napríklad výskumníci z českých Průhoníc.
Semienka vysievame už v decembri a klíčia veľmi nepravidelne. Semenáče kvitnú asi päť mesiacov po vyklíčení a ich výhodou je kompaktný vzrast, čím sa vyhneme vyziabnutým neduživým a slabo kvitnúcim rastlinám, ktoré zimujú v pivniciach. Najvhodnejšie je vysadenie do voľnej pôdy, kde rastliny rastú mohutnejšie a bohatšie kvitnú. V nádobách a hlavne v hrantíkoch rastliny trpia nedostatkom substrátu a musíme ich intenzívnejšie hnojiť. Škodí im nadbytok vlahy.