Kockový cukor vymyslel muž z lásky k žene
Veľvyslancovi Českej republiky Jakubovi Karfíkovi sa z desiatok najpozoruhodnejších vecí, ľudí, skutkov či vynálezov, ktorými sa jeho zem chváli pozdáva kockový cukor. Prezradil to na štvrtkovej vernisáži v Galérii Domu umenia, kde prezentovali výstavu s názvom Česká Nej.
„Táto prezentácia vznikla v období, keď sa Česko pripravovalo na predsedníctvo v Rade Európskej únie. Ide o jednotný vizuálny, moderný a aj trochu vtipný štýl, ktorým sú prezentované rôzne témy, ktorými sa Česko predstavilo Európe. Voľbu tém v Piešťanoch a koncipovanie výstavy sme prenechali vystavovateľovi. Je to pohľad slovenských susedov na naše zaujímavosti, “ uviedol veľvyslanec.
)
„Českú nej určite privítajú najmä žiaci vyšších ročníkov a stredoškoláci, pretože sa dozvedia veľa zaujímavých skutočností o najvýznamnejších osobnostiach, dielach a vynálezoch a patentoch Čechov,“ povedala v úvode riaditeľka Domu umenia, Edita Bjeloševičová. Na vernisáži sa zúčastnili aj radkyňa veľvyslanca Oľga Kollertová, riaditeľka českého centra v Bratislave Jana Burianová a členovia tamojšieho českého spolku. Všetci si so zaujatím čítali o prekrásnom pražskom orloji a oslepení jeho tvorcu, ale aj o Boubínskom pralese, či o tisíce rokov mŕtvom jazyku Chetitov, ktorý rozlúštil Čech Bedřich Hrozný alebo o učiteľovi národov Jánovi Ámosovi Komenskom. Nás podobne ako veľvyslanca zaujala historka vzniku kockového cukru, ale aj zázračná soška Pražského Jezuliatka. Tu sú ich príbehy.
Ako vznikol kockový cukor
Niekedy v štyridsiatych rokoch devätnásteho storočia si pri sekaní cukrových homolí poranila krehkú rúčku manželka majiteľa Dačického cukrovaru. Ubolená pani vyčítala svojmu drahému : „Si riaditeľ, tak s tým niečo urob!“ A jej manžel začal vymýšľať. Vymyslel a zostrojil lis, na ktorom vylisoval biele a ružové zázraky v podobe kociek cukru. Boli menšie – aj väčšie. Tie väčšie mali hranu dlhú 1,5 cm a menšie boli o tri milimetre nižšie. Riaditeľ – J.K.Rada pekné kocky poukladal do drevenej debničky a daroval ich svojej manželke. Z lásky k vlastnej manželke uzrel svetlo sveta aj patent a licencia na výrobu čajových kociek. To všetko sa udialo v roku 1843. A odvtedy si celý svet cukruje čaj i kávu kockami, ktoré vymyslel pán Rada z Dačíc.
Pražské Jezuliatko uzdravovalo
V Kostole Panny Márie Víťaznej v Malej Strane nájdete vzácne Milosrdné pražské Jezuliatko. Patrí k najstarším a najuctievanejším napodobeninám Krista. Pražské Jezuliatko robí zázraky. Aspoň tak o ňom hovorili bosí karmelitáni. Takmer pol metrová soška s voskovým povrchom vznikla v Španielsku po tom, čo sa vraj istému mníchovi zjavil Ježiško. Dlhé roky sa snažil zachytiť jeho podobu, ale márne. Podarilo sa mu to až keď sa tvár malého Jezuliatka po čase zjavila opäť. Rýchle vstal a začal modelovať Božiu tváričku. Naplnil tak svoje poslanie a mohol spokojne zomrieť. Vzácnu sošku Jezuliatka priniesla do Čiech ako svadobný dar svojej dcére Polyxene z Lobkovic jej matka – šľachtičná. Tá sošku v roku 1628 darovala mníchom – bosým karmelitánom. Mníchom sa údajne vtedy neradilo a soška im priniesla požehnanie v podobe zázrakov. Jezuliatko začalo uzdravovať a konať divy. Od tých čias mu ľudia z celého sveta prinášajú na znak vďaky a úcta rôzne šatočky. V kostole Panny Márie Víťaznej ich je už niekoľko stoviek. Tie najstaršie – so zlatým vyšívaním z hodvábneho zamatu rubínovej farby daroval Jezuliatku cisár Ferdinand III.
