Blog Richarda Fidesa: Apríl? Bláznovstvo!

Zhýralé duše, sediace za automatmi, nechávajúc, predpokladám, z vďaky, zaslepeného milovania v nich celé výplaty. Aj posledné drobné, čo mali na rožky, ktoré sa chystali dať deťom na desiatu. Či celé pôžičky, ale tam bude asi iné vysvetlenie. Láska je slepá?
Tých pánov v montérkach, no aby som im nekrivdil, tesilky, ponožky a sandále. Sediacich vždy po práci na ôsmom pive a štvrtej borovičke, pričom im doma “plačú“ deti a manželka si na dve hodiny odskočila susedovi “požičať“ cukor.
Bláznivé štrnástky, pijúce mamin vaječný koňak, zapíjajúc hradnou sviecou od priateľov, fajčiace desiny Marlborky. Následne opité smilnia s priateľmi, pod prvým kríkom v parku, čo bol po ceste.
Utrápené dušičky oblbnuté láskou, sklamané, mesiace sa dostávajúce z toho, neuvedomujúc si rozdiel medzi zvykom a pravým milovaním. Silu vlastného JA. A hlavne to, že z každej “milovanej“ závislosti sa človek musí CHCIEŤ dostať sám!
Tých pseudomafiánom, velikánom, či vychytaným bitkárom, ktorí svážnosťou kričia že vás zabijú! A vy sa smejete, lebo mu ešte tú striekačku vidíte zapichnutú v pr…. Pot a napnuté svaly, (bol predsa pred pätnástimi minútami práve v posilke), aby vyzeral väčší. Po smiechu príde plač? Hej, hej plakal som od smiechu, keď som ho videl.
Chlapcov, ktorých mamina poslala kúpiť chleba a mlieko na aute. A oni si to zjavne zmýlili z diskotékou, pokrovým výrazom a okruhom F1. Budete v kurze! Slečny si už teraz utierajú gebrinky, a po prvom vašom slove, ostanete opäť masturbovať doma na záchode, pri ocinovom porno časáku. Ale skúšajte to ďalej! V Hornom Dolnom toľko šancí… Pustí vás mamina tak ďaleko?
Ľudí zavrhujúcich vlastné šťastie pre zlú skúsenosť z minulosti. Iba sa bránia! Zatvárajú srdcia, zahadzujú kľúč a vonku nechajú všetky obavy. Hm. Vraví sa, že citom nerozkážeš. City s obavami sa asi veľmi skamarátili. A ako to býva pri falošnom kamarátstve po dvoch litroch vodky? Často sa bijú a bla, bla…
Tých čo kričia chcem, chcem, chcem!!! A pritom stále majú! No detaily a maličkosti sú predsa hlúposti. Načo by sme sa z nich tešili? Naokolo majú všetci všetkého mnoho a pritom nič. Milujem paradoxy.
Týpkov a týpkyne, šupujúce do seba rôzne gebuziny cez noštek, ihličku, či maličký papierik. Odpáľte si radšej raz za mesiac brčko, má to menší dopad. Pochopenie sa nemá hľadať vo fete ale v sebe samom. No dnes svet je fet a fet je svet. Kde je potom pravda? Určite vo vysvetlení. Som na ňom závislý.
Všetkým bláznom aj nebláznom prajem krásny mesiac úsmevov :). Ja si ho užijem! S radosťou, šťastím, úprimnosťou, dúfam, že aj akási špať a horkosť sa nájde.