Masajovia si ho pomýlili s levom
PIEŠŤANY – Po piešťanských uliciach sa pohybuje množstvo ľudí, ktorým nejde o bohatstvo a slávu, ale závidieť by sme im mohli skúsenosti nadobudnuté z ciest po svete. Jedným z nich je aj Mário Jančovič, tridsaťročný muž z Veselého, ktorý prežil takmer dva roky v drsnej Keni. Afrika mu zostala zakorenená v srdci.
Mário, ako ste sa do Kene dostali a aké obdobie svojho života Ste tam prežili?
Do Kene som sa prvý krát dostal pred troma až štyrmi rokmi ako dobrovoľník cez hnutie kresťanských spoločenstiev detí na tri letné mesiace. Keďže ma moja práca zaujala, oslovil som Trnavskú univerzitu a postupne som v Keni strávil asi dva roky. Domov som sa vrátil na jar 2008.
Z čoho pozostávala vaša práca?
Prvé tri mesiace som pracoval ako dobrovoľník pre jedno stredisko v Nairobi, ktoré sa dodnes stará o deti z ulice, konkrétne chlapcov. Neskôr som začal pracovať ako logista majúci na starosti rôzne projekty vo východnej Afrike a taktiež sme zakladali ďalšie centrum pre chlapcov, ktoré sa v súčasnosti nachádza v južnej časti hlavného mesta Nairobi.
Čo vás na Keni najviac zaujalo?
(hlboký výdych) Tých vecí, ktoré človeka v Keni zaujmú je viacero, no ja by som vyzdvihol ľudí a ich pozitívny prístup k životu, napriek chudobe v ktorej žili. Ďalej by som spomenul krásne prírodné scenérie, ktoré sú zakorenené hlboko v mojom srdci. A tiež safari a zvieratá.
Vedeli by ste popísať rozdiely medzi životnou úrovňou Slovákov a ľudí obývajúcich Keňu?
Uff, rozdiely medzi Európou a krajinami tretieho sveta sú tak enormné, že je len veľmi ťažko niečo porovnávať. Sú veľmi viditeľné v sociálnej oblasti, ľudia dokážu vyžiť z minima, čo je približne dolár na deň. Nemajú žiadne sociálne istoty, poistenie, nemajú nič. Jednoducho, ako keby štát pre nich ani neexistoval. Mnohí ľudia nemajú prácu a na rozdiel od veľa Európanov by pracovať chceli. Práce je však urgentný nedostatok. Všetko závisí od financií, ktoré sú obrovský problém. Dá sa povedať, že rozdiely sú veľmi neporovnateľné.
Ako ste sa cítili ako beloch v čiernom dave?
Keňania nazývajú bielych ľudí slovkom Mzungu. Preto vždy, keď som kráčal po ulici, ľudia ma oslovovali práve týmto menom. Vo všeobecnosti, v Afrike platí názor, že belosi sú bohatí ľudia, majú všetko, čo chcú a podobne. Od toho sa odvíjalo množstvo mojich priateľstiev a takisto aj komunikácia s ľuďmi.
Viac sa dočítate v Piešťanskom týždni, ktorý vychádza už v utorok 6. apríla.
