ZÁHRADA: Pri sadení pozor na teploty

Semená jednotlivých zelenín potrebujú optimálnu teplotu klíčenia. Ak sa nedodrží, vychádzajú slabo, niektoré druhy dokonca môžu uhynúť. Pri výseve zeleniny musíme dbať na skutočnosť, z akej zemepisnej šírky pochádza. Jednotlivé druhy nielen zelenín, ale i rastlín všeobecne, sa vďaka cestovaniu a doprave z kontinentu na kontinent rozšírili a dnes prakticky nerozoznávame, odkiaľ čo pochádza.
Zeleninu, ktorá pochádza z našich zemepisných šírok, môžeme vysievať do studenej zeme skoro na jar, dokonca i pred zimou. Rastliny z južnejších oblastí neskôr a teplomilné rastliny, pochádzajúce z oblastí, kde v zime nemrzne, môžeme do voľnej pôdy vysievať až v druhej polovici mája. Ak chceme úrodu urýchliť, musíme z týchto rastlín v teplom prostredí najprv vypestovať priesady a až tie vysadiť pod holé nebo.
■ Do studenej pôdy – od 5 do 10 °C – možno siať mrkvu, petržlen, cibuľu, pór, mak, pažítku, hrášok, špenát.
■ Teplota pôdy od 10 do 15 °C je vhodná na výsev cvikly, reďkovky.
■ Do teplej pôdy 20 až 30 °C sa môžu vysievať teplomilné rastliny ako kukurica, rajčiak, paprika, melón, uhorka, tekvica, baklažán.
Teplota pôdy sa dá merať teplomerom, no jednoduchšie je vedieť, že ohrev pôdy kopíruje priemernú dennú teplotu s oneskorením asi dva týždne. Keď sa teda ovzdušie po skončení zimy ohrieva, teplota pôdy sa oneskoruje. Naopak, s príchodom chladného počasia po skončení leta pôda chladne pomalšie ako ovzdušie a teplota pôdy je taká, aká bola teplota ovzdušia pred dvoma týždňami.
S prvým výsevom alebo výsadbou v nevykurovanom skleníku počítame začiatkom marca. Na jar začíname s výsevom a neskôr s výsadbou zelenín, ktoré sú chladuvzdorné a rýchlo rastú aj pri nižších teplotách a pri kratších dňoch s nižšou intenzitou svetla. K takýmto patrí predovšetkým karotka, reďkovka, šalát, všetky vňaťové druhy a neskôr kaleráby. Skleník je tiež dobrým prostredím na dopestovanie priesad, jednak na vonkajšiu výsadbu alebo na letnú výsadbu do skleníka