Dvadsiate výročie vzbury väzňov v Leopoldove

Vo väznici v Leopoldove bolo v tom čase približne 2500 odsúdených, z ktorých väčšina bola zaradená do tretej, najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny. Z nich si vyše 200 odpykávalo dlhoročný trest odňatia slobody za vraždu, 170 za znásilnenie, 370 za lúpeže, 320 za krádeže veľkého rozsahu. Týchto odsúdených, na ktorých sa vzťahovalo ustanovenie paragrafu 41 o obzvlášť nebezpečnej recidíve, sa Havlova amnestia netýkala.
Na protest proti "nedostatočnej" amnestii začalo niekoľko väzňov 4. januára 1990 hladovku a pokúsilo sa o neprimerané formy protestu. Pracovníkom NVÚ sa podarilo situáciu o krátky čas zvládnuť.
V mesiacoch január a február 1990 sa v NVÚ zvýšilo medzi odsúdenými napätie a stúpla u nich agresivita. Dňa 1. marca sa v objekte väznice zvanom Hrad zabarikádovalo 217 väzňov a vyhlásili hladovku. Postupne sa k nim pridali ďalší odsúdení z iných oddielov. Rôznymi formami nátlaku vytlačili z objektu príslušníkov Zboru nápravnej výchovy (ZNV) NVÚ a ovládli celú ubytovaciu časť.
Od hladovky prešli vzbúrenci k teroru. Skupina odsúdených sa zhromaždila na streche budovy, odkiaľ na príslušníkov poriadkových služieb zhadzovali rôzne predmety. Postupne zdemolovali vnútorné zariadenie obsadeného objektu. Hlavní organizátori vzbury si násilím podmanili časť odsúdených, ktorí sa chceli vzdať príslušníkom NVÚ. Bili ich palicami, tyčami a vyhrážali sa im mačetami, nožmi a sekerami.
Vzbura vyvrcholila 28. marca 1990 ráno, kedy väzni zapálili strechu Hradu, k bráne VIII. oddielu premiestnili fľaše s plynom a založili pod nimi oheň. Vzbúrenci sa odmietli podrobiť príkazom príslušníkov ZNV v NVÚ. Preto po šiestich hodinách neúspešného vyjednávania zasiahli príslušníci jednotiek rýchleho nasadenia a ozbrojených zložiek Federálneho ministerstva vnútra a Zboru nápravnej výchovy. Za tri hodiny zlikvidovali odpor militantných skupín odsúdených. Pri zásahu našli jedného mŕtveho väzňa, zranenie utrpelo 30 odsúdených a príslušníkov zásahových jednotiek. Materiálne škody na objektoch a zariadení leopoldovského NVÚ predstavovali vyše 27 miliónov Kčs.
Orgány činné v trestnom konaní začali v apríli 1990 vyšetrovanie vzbury väzňov v Leopoldove. V prípravnom konaní sa trestné stíhanie viedlo pôvodne proti 145 obvineným.
V apríli 1993 odsúdil Krajský súd 61 obžalovaných na nepodmienečné tresty odňatia slobody od 18 mesiacov do 14,5 roka (dohromady na 345 rokov a desať mesiacov). Vyniesol päť oslobodzujúcich rozsudkov a siedmich obžalovaných vylúčil na ďalšie konanie. Tresty neskôr potvrdil aj Najvyšší súd SR.
Po potlačení vzbury sa objavili názory, že za udalosti v Leopldove nesie zodpovednosť Ján Langoš, ktorý bol v tom čase poslancom Federálneho zhromaždenia a väznicu v Leopoldove navštevoval z titulu svojej funkcie. Samotný Langoš akékoľvek iniciovanie nepokojov medzi väzňami striktne odmietol a obvinenia pripísal propagande, ktorá sa voči nemu v tomto období viedla.