Blog Petra Remiša: Tlačenka z veľryby
Niekedy je dobré pozrieť sa späť, čomu všetkému sme v živote verili. Napríklad v prvej triede som bol presvedčený, že Marx a Engels boli bratia.
Každý deň som sa pozeral v škole na ich bradaté portréty a dedukoval som: Marx mal syna Lenina a vnuka generála Ludvíka Svobodu. Doktor Gustáv Husák bol Svobodov mladší brat. Dokonale to do seba zapadalo.
Len mi nešlo do hlavy, aký je vzťah tejto päťky a svätej božskej trojice.
Niekedy okolo prvého svätého prijímania ma niekto varoval, že ak sa z niečoho nevyspovedám, spadne mi tehla na hlavu. Uveril som tomu a problém bol na svete. Veď som opakovane zhrešil.
Po spovedi som sa domov zakrádal s prilbou na hlave. Požičal som si ju z tatovho skútra. Čakal som tehlu. Našťastie sa niekde zachytila. Nechcel som viac riskovať, a na ďalšej spovedi som to pánovi farárovi vyklopil.
Za použitie neslušného slova „hovado“ mi dal desať očenášov a desať zdravasov.
Pamätám si, že keď som prvýkrát v živote videl akvárium, uveril som tomu, že tak ako prasiatka dorastajú na svine, aj skaláre raz dorastú na veľryby. Potom sa vytiahnu z vody a spraví sa zabíjačka.
Celý rok mi to vŕtalo v hlave. Na Veľkú noc som sa vybral k susedke, ktorá vlastnila akvárium. Reku, vyšibem ju a dostanem tlačenku z kosatky.
Neotvorila mi, ježibaba jedna lakomá. Nechcela sa podeliť ani o veľrybu.
