História populárnej hudby od 50. rokov 20. storočia (52)

Na jar 1993 vydali debutový album Suede, ktorý sa ako prvý z nezávislej scény dostal na vrchol rebríčka popu. Dňa 10. apríla priamo obsadil prvé miesto. V rebríčku zotrval 22 týždňov a priniesol energické popové piesne poznačené skresleným zvukom a vypätým spevom Andersona. Za týždeň jeho predaj dosiahol hranicu 100-tisíc kusov a pre kapelu znamenal zisk Mercury Music Prize a vrchol, ktorý skupina nikdy neprekonala. Vo februári 1994 skončila pieseň Stay Together na 3. mieste a spolu s Trash o tri roky neskôr sa stala ich najlepšie umiestnenou skladbou. Album Dog Man Star v októbri 1994 skončil na 3. mieste aj zásluhou zjemnenia melodiky pomocou sláčikového orchestra a spevu Andersona, ktorý sa predstavil v najlepšej forme.
https://www.youtube.com/watch?v=EUUi7w3uSsk
Od leta 1994 v skupine pôsobil 17-ročný Richard Oakes, ktorý nahradil Butlera. Rozpad dvojice Anderson/Butler ovplyvnil úroveň tvorby skupiny. Skladby Beautiful Ones, Saturday Night, Lazy a Filmstar v rokoch 1996 a 1997 síce skončili v TOP 10, ale stratili progresívny náboj príznačný pre nezávislú scénu. Zostavu doplnil spevák a hráč na klávesy Neil Godling, ktorý v skupine pôsobil do marca 2001, keď ho vystriedal Alex Lee. Tretí album Coming Up sa 14. septembra 1996 priamo dostal na vrchol rebríčka, na ktorom nahradil Jagged Little Pill speváčky Alanis Morissette a zotrval v ňom 44 týždňov.
Podobný úspech dosiahol Head Music v máji 1999, keď nahradil na vrchole album Gold od Abby. V roku 2005 sa dvojica Anderson/Butler stretla v projekte The Tears. Výsledkom boli dve skladby v rebríčku a album Here Comes The Tears, ktorý skončil v júni na 15. mieste. Zaujímavosťou je fakt, že skupina zásluhou prehraného súdneho sporu s americkým džezovým spevákom Suede mohla od roku 1994 počas turné v USA používať len názov LONDON SUEDE. (Pokračovanie nabudúce)