Prechádzky životom Antona Rihu

Slávnostná vernisáž sa uskutočnila vo štvrtok 11. marca o 17. hodine. Ten, kto si nestihol pozrieť Antonove Rihove fotografie  v Dome umenia a v Spoločenskom centre Slovenských liečebných kúpeľov, môže to stihnúť do 17. apríla v Novom Meste nad Váhom, kde Riha prežil podstatnú časť svojho života.  Videosnímky sme nahrali počas piešťanskej vernisáže v zrkadlovej sieni Domu umenia.

Fotil štvrť milióna detí
Mladý Anton Riha si dokončil strojnícku priemyslovku a začal robiť v národnom podniku Vzduchotechnika. Ale nepríjemný zvuk pichacích hodín ho odplašil do Komunálnych služieb v Novom Meste nad Váhom. Stal sa z neho vedúci fotoslužby, kde mal viac voľnosti aj priestor na fotografickú tvorbu. No opäť narazil na problém. Z politických a ideologických dôvodov ho z práce vtedajší šéfovia strany zosadili. „Fotil som v Piešťanoch Cenu Slovenska a fotky som poslal do zahraničia. No a to ma stálo miesto v komunále," podotkol Anton Riha. Ale všetko zlé je na niečo dobré. Životná púť ho zaviedla do Výrobného družstva invalidov Rozkvet v Banskej Bystrici a tu začala jeho naozajstná fotopúť.

Chodil do mesta k mestu – a fotil deti v jasliach, škôlkach i školách po celom Slovensku. „Boli to veľmi pekné roky, síce plné cestovania, ale aj relatívnej slobody. Nafotil som asi 250-tisíc detí. Ako som na to číslo prišiel? Jednoducho. Zrátal som si kinofilmy vo vreciach, ktoré som doma prednedávnom pálil. Keď sa tak nad tým zamýšľam, aj keď mi v roku 1980 ešte-báci založili zväzok preverovanej osoby, kde ma nazývali krycím menom Fotograf, som vlastne šťastný človek. Pretože to, čo ma naučil môj otec a starý otec, môžem teraz odovzdať ja svojmu vnukovi Filipovi.
Za dva roky, čo fotí, sa veľmi zdokonalil, takže v pätnástich má už svoje snímky aj publikované v tlači, dokonca v Piešťanskom týždni. Mám z neho veľkú radosť, a nielen z neho, ale aj z našej jedinej vnučky Sofie. Je ešte maličká, ale určite z nej vyrastie krásna a šikovná dievčina." Anton Riha má okrem fotenia aj skúsenosti s natáčaním filmov. Je autorom troch dokumentov, jeden venoval piešťanskému výtvarníkovi Alojzovi Majerníkovi. Ten ho na oplátku zasa prizval do Výtvarného klubu v Piešťanoch. A tak majú slovenskí výtvarníci medzi sebou nového člena.