MDŽ je sviatkom štrajkujúcich žien
PIEŠŤANY – Dnes si pripomíname Medzinárodný deň žien. Myšlienka oslavovať ho ôsmeho marca vznikla na Medzinárodnej ženskej konferencii v roku 1910 v Kodani.
Dátum bol stanovený na počesť veľkého štrajku 40 000 newyorských krajčírok z textilných tovární, ktorý sa konal v roku 1908. Prvý sviatok MDŽ v ČSR sa oslavoval v roku 1921 a o rok neskôr nadobudol masový charakter. Počas druhej svetovej vojny v roku 1939 bol MDŽ zrušený. Po roku 1945 ho obnovili.
Ako vyhlásil generálny tajomník OSN Pan Ki-mun pri príležitosti tohtoročného Medzinárodného dňa žien, "kým nebudú (ženy a dievčatá) oslobodené spod chudoby a nespravodlivosti, realizácia všetkých našich cieľov – mier, bezpečnosť, trvalo udržateľný rozvoj – ostane neistá".
OSN si v spojitosti s 8. marcom oficiálnymi oslavami vo svojom sídle v New Yorku pripomenie 15. výročie Pekinskej deklarácie a Pekinského akčného programu, ktoré boli schválené na Svetovej konferencii o ženách v čínskej metropole v roku 1995. Preto sa všade na svete podľa OSN bude 8. marec sláviť na tému: "Rovnaké práva, rovnaké príležitosti – pokrok pre všetkých."
Európsky parlament (EP) sa v tomto roku pri príležitosti MDŽ zameriava najmä na boj proti násiliu na ženách. Švédska poslankyňa zo skupiny zjednotenej ľavice Eva-Britt Svenssonová na stránke EP v odpovedi na otázku, čo Európska únia (EÚ) a EP doteraz urobili, aby sa zabránilo páchaniu násilia na ženách, odvetila: "V prvom rade si myslím, že sme neurobili dosť, lebo ešte stále dochádza k násiliu na ženách."
Poslankyňa, ktorá v minulosti bola tiež obeťou násilia, ďalej uviedla, že jednotlivé štáty EÚ majú veľmi dobré zákony proti násiliu. "Nastal čas, aby sme schválili zákony aj na úrovni EÚ," zdôraznila.
MDŽ má byť dňom, počas ktorého sa oceňujú výsledky žien v politickej, ekonomickej a sociálnej oblasti. Dňom, keď sa oslavuje minulosť, prítomnosť i budúcnosť nežnejšej časti populácie na svete. OSN pozdvihla tento deň na oficiálny sviatok v roku 1977.
V niektorých krajinách – Rusku, Bielorusku, na Ukrajine, Číne či Bulharsku – sa stal národným sviatkom. Zároveň je 8. marec príležitosťou, aby sa bilancoval stav v oblasti podpory rodovej rovnosti. Núka i možnosť identifikovať problémy, ktoré musia ženy v spoločnosti prekonávať, aj zamyslieť sa nad tým, ako zlepšiť ich údel.
Korene MDŽ siahajú do rokov 1857 a 1911, keď robotníčky v textilných závodoch v New Yorku protestovali proti zlým pracovným podmienkam. Mimoriadnou sa stala udalosť, keď 25. marca 1911 skupina robotníčok, demonštrujúca v textilke v New Yorku, zahynula pri požiari. Nepodarilo sa im uniknúť včas, lebo boli zatvorené dvere. Preto, aby robotníčky nevychádzali von pred koncom pracovného času.
Ďalší významný fakt sa viaže na II. Medzinárodnú konferenciu socialistických žien v roku 1910 v Kodani. Nemecká socialistka Clara Zetkinová navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie ich boja za svoje práva všade vo svete.
Iná referencia sa vzťahuje k 8. marcu 1917 a ruským robotníčkam, ktoré vyšli do ulíc, aby začali generálny štrajk.
Európsky parlament (EP) sa v tomto roku pri príležitosti MDŽ zameriava najmä na boj proti násiliu na ženách. Švédska poslankyňa zo skupiny zjednotenej ľavice Eva-Britt Svenssonová na stránke EP v odpovedi na otázku, čo Európska únia (EÚ) a EP doteraz urobili, aby sa zabránilo páchaniu násilia na ženách, odvetila: "V prvom rade si myslím, že sme neurobili dosť, lebo ešte stále dochádza k násiliu na ženách."
Poslankyňa, ktorá v minulosti bola tiež obeťou násilia, ďalej uviedla, že jednotlivé štáty EÚ majú veľmi dobré zákony proti násiliu. "Nastal čas, aby sme schválili zákony aj na úrovni EÚ," zdôraznila.
MDŽ má byť dňom, počas ktorého sa oceňujú výsledky žien v politickej, ekonomickej a sociálnej oblasti. Dňom, keď sa oslavuje minulosť, prítomnosť i budúcnosť nežnejšej časti populácie na svete. OSN pozdvihla tento deň na oficiálny sviatok v roku 1977.
V niektorých krajinách – Rusku, Bielorusku, na Ukrajine, Číne či Bulharsku – sa stal národným sviatkom. Zároveň je 8. marec príležitosťou, aby sa bilancoval stav v oblasti podpory rodovej rovnosti. Núka i možnosť identifikovať problémy, ktoré musia ženy v spoločnosti prekonávať, aj zamyslieť sa nad tým, ako zlepšiť ich údel.
Korene MDŽ siahajú do rokov 1857 a 1911, keď robotníčky v textilných závodoch v New Yorku protestovali proti zlým pracovným podmienkam. Mimoriadnou sa stala udalosť, keď 25. marca 1911 skupina robotníčok, demonštrujúca v textilke v New Yorku, zahynula pri požiari. Nepodarilo sa im uniknúť včas, lebo boli zatvorené dvere. Preto, aby robotníčky nevychádzali von pred koncom pracovného času.
Ďalší významný fakt sa viaže na II. Medzinárodnú konferenciu socialistických žien v roku 1910 v Kodani. Nemecká socialistka Clara Zetkinová navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie ich boja za svoje práva všade vo svete.
Iná referencia sa vzťahuje k 8. marcu 1917 a ruským robotníčkam, ktoré vyšli do ulíc, aby začali generálny štrajk.
