Peter Gogol: Zamlada som sa policajtom vyhýbal

Dnes sedí v kancelárii, no spočiatku to tak nebolo. Oblečený v uniforme mestského policajta zažil hliadkovanie v uliciach, ale prešiel aj ohňom priestupkového oddelenia.
► Prečo ste sa stali policajtom?
– Neviem, tak to priniesol život. Policajtov som za komunistov nemal príliš v láske, pretože som bol dídžej a oni veľmi často rušili diskotéky. Stačilo, že ste mali len trošička vypité a bolo po zábave. Zamlada som býval dosť veľkým rebelom a policajtom som sa vyhýbal ako čert krížu. Aj preto som najradšej robil diskotéky v bezpečných kluboch, kde nehrozilo rozpustenie akcie. Moji rovesníci si možno spomenú na diskotéky v klube mládeže „v Kraskovi", kde v roku 1984 hralo po prvýkrát aj Slniečko. Bol som vtedy vedúcim tamojšieho klubu mládeže. Ale hrával som aj v telocvični gymnázia či iných menších anonymných kluboch.
► Ale pokiaľ viem, šéfovanie v klube mládeže bola len čestná zväzácka funkcia, z ktorej ste určite nevyžili…
– To máte pravdu. Po skončení Strednej priemyselnej školy strojníckej v Novom Meste nad Váhom, kde som vyštudoval prístrojovú a automatizačnú techniku, som sa zamestnal v Tesle Piešťany. Bol som majstrom pri výrobe vysokonapäťových diód u Jozefa Fedoru. Keď sa podnik začal rozpadávať, neváhal som a v roku 1993 som nastúpil k mestskej polícii. Prijímal ma vtedy náčelník Štefan Benka, pred ním túto funkciu vykonával Ján Kišš. Ten sedel ešte v priestoroch mestského úradu.

► Čo vám na to povedali doma?
– Moja manželka Zdenka nebola príliš nadšená, lebo poznala množstvo nelichotivých vtipov o policajtoch. Dnes je už nad vecou a ak nejaký dobrý frk prinesiem z práce, zasmejeme sa na ňom nielen my dvaja, ale aj naše dcéry Katka a Lenka. Tie boli vtedy ešte maličké. Bol som mladý, plný energie, optimizmu, vedel som dobre komunikovať s ľuďmi, preto som nastúpil na funkciu veliteľa zmeny. Okrem toho, že som dral topánky na ulici, v neprítomnosti veliteľa som šéfoval chlapcom. Vtedy mi padlo vhod, že som mal za sebou teslácku prax v komunikácii s ľuďmi.
► Koľko mestských policajtov bolo vtedy na zmene a koľko je ich dnes?
– Vtedy nás bolo šesť na každej zmene, teda dovedna dvanásť. Ale naše rady sa postupne zväčšovali pre napojenie rôznych podnikateľských objektov na pult centrálnej ochrany. Neskôr túto prácu prevzala Súkromná bezpečnostná služba COOP a v rámci platnej legislatívy sa o niekoľko rokov opäť centrálna ochrana dostala do pôsobnosti mestskej polície. Teraz už ale nestrážime podnikateľské budovy, iba mestský majetok. Ak dobre rátam, tak dnes na mestskej polícii pracuje 46 ľudí. Tridsaťdeväť policajtov sa strieda v nepretržitej službe, traja ľudia riešia priestupky, dvaja sa zaoberajú prevenciou, políciu riadi náčelník Marcel Mihalik a jeho zástupcom som ja.
► Máte medzi sebou aj nejaké ženy?
– Okrem upratovačky jediným kvietkom mestskej polície je naša preventistka Vierka Husáková.
► Ako často vykonávajú policajti rôzne previerky a testy spôsobilosti na túto prácu?
– Fyzické i vedomostné skúšky robia policajti do 50 rokov vrátane vedenia raz do roka. V rámci telesných previerok musíme absolvovať napríklad skok z miesta, zdvih na hrazde, brušáky, šprint na sto metrov a dvanásťminútový beh. Vedomostné testy sú zamerané najmä na legislatívu – ovládanie všeobecne záväzných nariadení mesta a iných potrebných náležitostí, s ktorými sa policajt stretáva v praxi.
► Stalo sa, že niekto neuspel?
– Priznám sa, aj mne sa to raz stalo. Aj teraz tu máme jedného kolegu, ktorý nedosiahol potrebný počet bodov. Ja i on sme sa museli na pol roka rozlúčiť s osobným ohodnotením. Skúšky som však po pol roku urobil. Dnes tu máme veľmi dobre vybavenú posilňovňu a naši mládenci v nej pravidelne po práci cvičia.

► Väčšina policajtov tvrdí, že pri odhalení rôznych trestných činov im pomohli náhody. Pamätáte si na nejaký vážny priestupok alebo čin, pri ktorom ste odhalili závažnú trestnú činnosť?
– Pri bývalom hoteli Váh na nás raz vykrikoval akýsi muž. Bol opitý a sadal si za volant. Prišli sme k nemu bližšie. Nielenže z neho ťahalo ako zo suda, ale ten chlap mal aj pištoľ – spadla mu pod auto, keď sme ho prezerali. Okamžite sme si na pomoc zavolali štátnych policajtov, ktorí zistili, že dotyčný má „za ušami". Bol obvinený z viacerých krádeží a nedovoleného ozbrojovania. Táto práca je naozaj o náhode…
► A čo ak o náhodu nejde a zavolajú vás ku konkrétnemu prípadu – k týraniu, domácemu násiliu, susedským sporom…
– Raz sa nám stalo, že susedka zavolala na políciu a informovala náš, že vo vedľajšom byte škrtí muž svoju ženu. Prišli sme tam, zazvonili, otvorila nám týraná žena, ktorá mala krk obviazaný šatkou, takže sa dalo predpokladať, že manžel ju naozaj škrtil. Namiesto toho, aby nás požiadala o pomoc, spýtala sa, prečo sme prišli. Ak nastane takáto situácia, nezostáva nám nič iné, len odísť preč. Ale ak by dotyčná pani podala oznámenie na tyrana, sme povinní záležitosť riešiť. Ak by ju muž dobil a liečba by trvala viac ako 14 dní, ide o trestný čin a ten už spadá do pôsobnosti štátnej polície.
► Poznám mnoho žien, ktoré sú týrané, ale strach z agresora je taký veľký, že by sa určite správali podobne ako pani so šatkou na krku, ktorú ste spomínali...
– Máte pravdu, my sme síce povinní prešetriť každý telefonát, lenže kde nie je žalobcu, nie je ani sudcu. A ak dotyčná žena nepodá oznámenie a susedka odmietne svedčiť, nič sa nevyrieši. Viem o tom, že ženy sa boja. A uvedomujem si aj to, že týrané osoby sú nedostatočne chránené. Štátny policajt môže agresora vykázať z bytu len na 48 hodín…
► Ale čo bude potom? Veď tí drsňáci to ženám obyčajne zrátajú aj dvojnásobne. Na Slovensku síce fungujú zariadenia, kde sa môžu týrané ženy ukryť, ale je ich ako šafranu…
– Máme s tým naozaj veľmi zlé skúsenosti. Vo všeobecnosti mestská polícia rieši často spory občianskeho spolunažívania, ale sú to spravidla zložité prípady a často sa nám stáva, že predvedieme svedkov, ktorí nakoniec nič nevideli, nič nepočuli. A aj žena, ktorá trpí, mlčí…

► V Piešťanoch sa v správach mestskej polície asi najčastejšie striedajú informácie o opilcoch a bezdomovcoch…
– Raz sme zachraňovali dieťatko, ktorého opitú mamičku sme zadržali na polícii. Prípad sme riešili cez kurátorku obvodného úradu. Kým sa mamina vyspala z opice, o bábätko sa postarala stará mama. Ale mali sme tu aj iný kuriózny prípad. Po centre mesta pobehovala veľmi pekná mladá polonahá žena. Oznámili nám to občania a upozornili nás, že s ňou nie je rozumná reč. Tá ženská bola úplne mimo, nemala pri sebe ani doklady, vzali sme ju na políciu a snažili sa zistiť, kto to vlastne je.
Zrejme sa jej nejako zapáčil jeden z kolegov sediacich za pultom, pretože vstala zo stoličky, podišla k nemu a spýtala sa ho, či už zažil nirvánu. Kolega na ňu vypleštil oči, nevedel, čo jej na to odpovedať. Tej ženskej sa to nepáčilo, rozohnala sa a švihla mu facku. Ak by to nebola taká „roztomilá" osôbka, zrejme by to nedopadlo dobre. Napokon sme zistili, o koho ide, a mladá výtržníka skončila v Sokolovciach.
► Inak to asi ani skončiť nemohlo. Tú ženu si pamätám. Raz v lete tancovala bosá aj na terase Kursalonu… Ale prejdime k ďalšej otázke. S akými najčastejšími priestupkami sa stretáva mestský policajt v Piešťanoch?
– Jednoznačne je to nedovolené parkovanie.
► Nebude to spôsobené tým, že v meste nemáme dostatok parkovacích plôch? Veď po zániku parkoviska na Nitrianskej ulici nám ubudli stovky miest…
– Pod Auparkom by malo vzniknúť parkovisko a mesto vytvorilo aj ďalšie parkovacie miesta. Ale máte pravdu – stále ich je nedostatok najmä v pracovnej špičke.