Kocurice: Obec, ktorú na mape nenájdete

  • Spravodajstvo / Región
  • 26. februára 2010, 15:21
  • Autor:šg

Hľadáte tip na výlet alebo informácie o okolitých obciach? Možno vás inšpiruje seriál Piešťanského týždňa o potulkách regiónom, v ktorom postupne predstavíme všetky obce nášho regiónu. V tomto vydaní vám predstavujeme Kocurice.

Kocurice v číslach
■ 264 – počet obyvateľov
■ 280 ha – rozloha chotára
■ r. 1113 – prvá písomná zmienka
■ r. 1920-1973 súčasný názov (aj dnešnej miestnej časti Piešťan)
Prierez históriou
Obec Kocurice by ste dnes márne hľadali na mape. Od začiatku roku 1974 sú totiž miestnou časťou Piešťan. Pritom majú bohatú a zaujímavú minulosť. Osídlené boli už v neskorej dobe kamennej. Obec sa spomína pod názvom Cozuran už v Zoborskej listine z roku 1113. O poldruha storočia neskôr sa už volala Kozirich. Podobne ako pri iných obciach, aj tu sa názvy viackrát menili. Na konci 16. storočia sa napríklad uvádzali pod názvom Koczwrycz, v 18. storočí zasa ako Koczuricz, Koczricze i Kocuricen. Na začiatku 20. storočia to už boli Kocuric a v časoch prvej svetovej vojny Koszrány. Až v roku 1920 dostali meno Kocurice, pod ktorým sa dnes skrýva mestská časť Piešťan. Vo svojich dejinách prežili aj krušné chvíle. Napríklad po osmanskom vpáde na konci 16. storočia zostali v obci len dva domy. Obyvatelia sa v minulosti živili hlavne poľnohospodárstvom alebo pracovali v piešťanských podnikoch.
Obecné symboly
Keďže Kocurice dnes nie sú samostatnou obcou, svoj erb a vlajku nemajú. Z doby ich samostatnosti sa však zachovala na urbárskych písomnostiach pečať z roku 1782. V pečatnom poli sú zobrazené tri klasy ako symbol roľníctva. V kruhopise pečate je nápis POSSESIONE. DE. KOCURICEN.
Oplatí sa vidieť
Dominantou obce je Kostol Krista Kráľa. Na rozdiel od väčšiny obcí okresu však nemá dlhú históriu, pretože občania si ho postavili iba nedávno. S jeho výstavbou začali 1. mája 1995. Väčšinu prác robili miestni veriaci svojpomocne. Maľby na priečelí kostola za obetným stolom namaľoval Piešťanec Ladislav Sulík a autorom vyrezávaných drevených obrazov bol rezbár Šimík z Považskej Bystrice. V predposlednú novembrovú nedeľu roku 1997 ho vysvätil vtedajší generálny vikár a pomocný biskup Bratislavsko-trnavskej diecézy Mons. Dominik Tóth. Socha s náboženskou tematikou sa nachádza aj na miestnom cintoríne a v južnej časti obce, neďaleko potoka Dudváh, je pri ceste umiestnená socha Svätej trojice.
Kocurice dnes
Hoci sa obyvatelia obce môžu pochváliť tým, že sú mestskou časťou Piešťan, niet im veru čo závidieť. Maj ú síce k dispozícii vodovod, kanalizáciu, elektrinu, plyn i telefón, no v tejto časti Piešťan nie je jediný obchod s potravinami, a s výnimkou Anda baru, ktorý sídli v garáži jedného rodinného domu, ani miesta na spoločenské stretnutia. „Za bývalého režimu u nás fungoval kultúrny dom, mali sme predajňu Jednoty, školu i futbalové mužstvo. Dnes je kultúrny dom zamknutý a chátra.
Ešte v roku 2004 ho mesto predalo za korunu hospicu s tým, že ho ten do troch rokov zrekonštruuje a sprevádzkuje. Žiaľ, dodnes tomuto účelu neslúži, hoci je tam už vybudovaná nová elektrická prípojka, vodovodná šachta a pozemok je ohradený. Z budovy malotriednej ZŠ je dnes rodinný detský domov. Ešteže aspoň ten slúži svojmu účelu," posťažoval sa nám za všetkých Kocuričanov posledný predseda MNV vo vtedy samostatnej obci Peter Šnajdar.
((image:3:left))Do funkcie nastúpil v roku 1968 po zomrelom Jozefovi Galovi a na čele obce bol až do začiatku roku 1974, keď sa Kocurice zlúčili s Piešťanmi. „Zlúčenie nám skôr uškodilo, než pomohlo. Za môjho šéfovania sme mali rozpočet 350-tisíc korún. Podarilo sa nám rekultivovať nevyužitú pôdu na Veľkých i Malých jamách, kde vyrástlo ihrisko a záhradkárska osada. Ohradili sme cintorín, vybudovali ihrisko, na ktorom hrávali aj Piešťanci mestskú ligu. Dobre sme spolupracovali s vtedajším JRD, ktorého predsedom bol Adam Behan.
V kultúrnom dome bývali zábavy, fungovali tu organizácie mládeže i Červeného kríža. Po zlúčení s Piešťanmi sa tu vybudovala kanalizácia a urobili sa chodníky, ale len uprostred obce. Na výstavbe kostola, ktorý bol vysvätený v roku 1997, mesto zásluhu nemá, pretože sa na to poskladali hlavne naši veriaci občania. Našou nevýhodou je, že v posledných dvoch volebných obdobiach nemajú Kocurice v mestskom zastupiteľstve svojho zástupcu. Pripojili nás totiž do jedného volebného obvodu s Trajanom a Kanadou," dodáva P. Šnajdar.
Spoločenské vyžitie
V Kocuriciach dnes nefunguje prakticky žiadna spoločenská organizácia. Zopár mladých ľudí na čele s Richardom Krkošom, ktorý býva v obci osem rokov, sa venujú motorkám, ďalších päť preferuje mariáš. V ňom pred pár rokmi zorganizovali dva turnaje – jeden v bare Juraja Brekala a druhý na dvore Jozefa Svetlíka. Rekreačne sa v obci hrával aj stolný tenis, no dnes nemajú záujemcovia tento šport kde hrať. Futbalové mužstvo, ktoré hrávalo najnižšiu okresnú súťaž, zaniklo ešte v 60. rokoch minulého storočia. Občania si síce svojpomocne vybudovali minifutbalové a detské ihrisko, ale ani tieto nie sú využité. Nehovoriac o veľkom ihrisku za cintorínom.
V uniforme prešiel kus sveta.
Snáď najznámejšou persónou zo súčasných obyvateľov Kocuríc je profesionálny vojak, plukovník vo výslužbe, Jozef Svetlík. Vyštudoval vysokú vojenskú školu vo Vyškove. Slúžil v Mikulove, Hodoníne a na Východnom vojenskom okruhu v Trenčíne, kde patrili do jeho kompetencie všetky autoškoly. Vo vojenskej uniforme zastával viacero dôležitých funkcií. Slúžil nielen v bývalom Československu, ale aj v Líbii a na mierovej pozorovateľskej misii v Angole, kde strávil 14 mesiacov.
Po návrate robil na oddelení mierových misií OSN v Bratislave a štyri roky pôsobil ako náčelník oddelenia zahraničných vzťahov na generálnom štábe. Pol roka bol v Kanade, potom na škole v Ríme a 11 mesiacov strávil na Floride, odkiaľsa riadili operácie proti teroristom v Afganistane a Iraku. „Armáda mi dala životný rozhľad, vzdelanie i finančné zabezpečenie. Do civilu som odišiel po 32 rokoch služby v ozbrojených silách," hovorí J. Svetlík. 
Zaujímavosti
■ Vďaka vykopávkam archeológov v lokalitách Dlhé pole a Za humnami sa zistilo, že obec bola osídlená už pred piatimi tisíckami rokov.
■ Majetky v Kocuriciach patrili v minulosti viacerým zámožným rodinám, medzi nimi Očkaiovcom aj Erdödiovcom.
■ Najrozšírenejším kocurickým menom je Galo. Jeden z nich, Emanuel, bol až do svojej smrti predsedom Agrodružstva v susedných Trebaticiach.
■ Najstaršou žijúcou obyva-teľkou Kocuríc je 88-ročná Rozália Galová. O dva roky staršia Mária Omastová totiž žije mimo obce.
■ V obci chýba nielen predajňa potravín a materská škola, ale i pošta a poriadna krčma. Napriek tomu tu fungujú viacerí živnostníci, z ktorých je najznámejšie stolárstvo Fonďa.
■ Z Kocuríc pochádzajú aj viacerí známi rodáci. Ján Giacko bol prednostom Obvodného a neskôr Okresného úradu v Piešťanoch. Milan Zelenay je futbalovým trénerom, ktorý viedol aj dorastencov PFK Piešťany, mužov Veľkých Kostolian a momentálne trénuje Smolenice. Jozef Svetlík je tajomníkom MFK Vrbové a zároveň šéfuje futbalistom OFKTrebatice.
■ V Kocuriciach sa v poslednom čase postavilo viacero nových domov. Mohol by tu vyrásť aj nový stavebný obvod, no v predvolebnom období nemôže dôjsť k prevodu pôdy, ktorá je zahrnutá v katastri Trebatíc.
■ V rodinnom detskom domove žije v súčasnosti 14 detí. Rodina Václava Bazalu sa stará o šesť detí, z toho o dve vlastné, v rodine Miroslava Beritha žije päť adoptívnych a tri vlastné deti.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je sobota 20. apríla. Meniny má Marcel.
  • 20.04.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany! / Spravodajstvo
Dnes je nedeľa 21. apríla. Meniny má Ervín.
  • 21.04.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany! / Spravodajstvo
Nielen plastové či sklené fľaše, obaly od jedla a pitia, prípadne celé tašky, ale na piešťanskom Vážskom ostrove pribúdajú ako…
  • 20.04.2019, 00:00
  • Piešťany / Spravodajstvo
Na Veľký piatok, 19. apríla budú vrbovskí i prašnícki rybári spomínať s hnevom i zármutkom ešte dlhé roky. V potoku…
  • 20.04.2019, 11:46
  • Nezaradené / Kultúra a spoločnosť / Príroda / Kraj / Spravodajstvo / Región
Štvrtok, 31. september 2017
Meniny má Noro, zajtra Drahoslava