Dôvody vydedenia

Vydedenie spôsobí, že potomok, ktorý by inak dedil podľa zákona, svoj podiel dedičstva nezíska – buď celkom alebo sčasti. Poručiteľ môže počas svojho života spísaním listiny o vydedení vydediť potomka len z týchto zákonných dôvodov: a) ak potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch; b) ak potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať; c) ak bol potomok odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka; d) ak potomok trvalo vedie neusporiadaný život.
Poručiteľ môže listinu o vydedení napísať buď vlastnou rukou, alebo ju zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každej listine o vydedení musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná, inak je neplatná. V listine o vydedení musí byť vždy uvedený dôvod vydedenia, ktorý zodpovedá aspoň jednému, vyššie definovanému dôvodu vydedenia. Dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na ďalších potomkov vydedeného potomka, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí.
Dôležité je, že k platnému vydedeniu môže dôjsť len za splnenia dôvodov na vydedenie, pričom súd bude v prípade napadnutia vydedenia skúmať najmä otázky skutkové a posudzovať okolnosti konkrétneho prípadu za účelom zistenia, či počas života poručiteľa tieto dôvody reálne nastali. Bez ohľadu na to, či bol vydedený, nededí ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.