Osobnosti medicíny vo svete: 20. storočie
PIEŠŤANY – Seriál o osobnostiach so slovenskými koreňmi, ktorí dosiahli významné svetové úspechy v medicíne, pripravuje pre Piešťanský týždeň Prof. Jozef Rovenský. Aktuálne diely nájdete na internetovej stránke vždy v sobotu predpoludním. Dnešný diel je venovaný Marii Böhmovej-Dziakovej a Jánovi Bukovskému
Mária BÖHMOVÁ-DZIAKOVÁ
* 12. 5. 1910 Rozhanovce, + 15. 12. 1998 Rahway Hospital, New Yersey (USA) – lekárka
Vyrastala v chudobnom prostredí, v rokoch 1920-1928 úspešne absolvovala Dievčenské reálne gymnázium v Košiciach. Po maturite začala v roku 1928 študovať na Karlovej univerzite spočiatku filozofiu, neskôr, v rokoch 1929-1934, vyštudovala Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Promovaná na doktorku medicíny bola 30. júna 1934.
Lekársku prax absolvovala ako sekundárna lekárka na Internej klinike Štátnej nemocnice v Košiciach. V roku 1941 sa vydala za stredoškolského profesora RNDr. Emanuela Böhma a aktívne sa podieľala v politickej aj v národnej oblasti najmä za práva slovenskej menšiny v Maďarsku. Po roku 1945 sa stala vedúcou lekárkou v Štátnom zdravotnom ústave, zaoberala organizovaním prenatálnej a postnatálnej zdravotnej starostlivosti.
Po februárovom prevrate v roku 1948, vzhľadom ku skutočnosti, že jej manžel Dr. E. Böhm bol dovtedy povereníkom zdravotníctva, rodina emigrovala do Anglicka. Tu mali manželia ťažké existenčné podmienky, preto v roku 1952 odišli do USA. Tam Dr. Böhmová-Dziaková pracovala postupne v Presbyterian Hospital v Newarku, neskôr v roku 1954 v Kingsbrook-Jewish Medical Center v New Yorku vo funkcii vedúcej lekárky, a napokon ako zástupkyňa riaditeľa. Jej kariéra vďaka usilovnosti a precíznej práci pokračovala a profesionálnu dráhu zakončila ako mimoriadna profesorka internej medicíny na Touro College v New Yorku.
Manželia Böhmovci sú pochovaní spoločne na Národnom cintoríne v Martine.
Zdroj: Alena Táborecká: Mária Bohmová, rodina Dziaková, Knižnica roč. 8. 2007, 52-54
Ján BUKOVSKÝ
*27. 2. 1938 Alekšince-gynekológ – pôrodník
Štúdium medicíny absolvoval v Bratislave, kde v roku 1962 promoval. Celoživotné poslanie začal napĺňať na Patologickom oddelení v Nemocnice s poliklinikou v Nitre. V roku 1965 odišiel za svojou budúcou manželkou, tiež lekárkou, do Izraela. Tu začal pracovať ako lekár v nemocnici v Assaf Harofe, ktorá bola pred založením Izraelského štátu v roku 1948 anglickým vojenským táborom. Postupne sa stal prednostom gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia a profesorom na univerzite v Tel Avive.
Pätnásť rokov stál na čele Gynekologicko-pôrodníckej asociácie v Izraeli. Organizoval kongresy na domácej a medzinárodnej
úrovni, publikoval a prednášal. V 70. rokoch minulého storočia, po stáži v Mníchove, zaviedol nové operačné postupy v onkogynekológii. V rámci univerzity Tel Aviv organizuje študijné pobyty lekárov zo zahraničia, medzi nimi aj z Československa. Takto sa mu podarilo nadviazať kontakty so slovenskou gynekológiou a pôrodníctvom. Ako popredný svetový odborník v oblasti asistovanej reprodukcie má prof. Bukovský významný podiel na vzniku centier pre asistovanú reprodukciu v Bratislave a Martine.
