Za prácu dostanú len Pán Boh zaplať
PIEŠŤANY – V spoločenskej miestnosti Jezuitského pastoračného centra v Piešťanoch sa vždy v utorok a vo štvrtok dopoludnia schádza skupinka „dospelých detí“.
Partiu veselých hendikepovaných žien a mužov, ktorí práve zhotovovali Valentínske srdiečka sme na chvíľu vyrušili a spýtali sa ich, či ich môžeme odfotiť do Piešťanského týždňa. Všetci povedali „sýýýýýr“ a aj so svojimi asistentkami nám zapózovali pred objektívom.
„Voláme sa Spoločenstvo Slnečnica,“ prezradila nám dobrovoľníčka Ľudmila Vavrová. Toto spoločenstvo založila študentka sociálnej práce, Magdaléna Strapková s cieľom pomôcť "dospelým deťom" aj ich rodičom žiť plnohodnejší život .
„Do nášho spoločenstva chodia dospelí s mentálnou disabilitou. Spoločne sa tu modlíme, hráme, zhotovujeme pohľadnice, kreslíme, striháme, nalepujeme, spievame, pijeme kávičku aj čaj, rozprávame sa pritom a žartujeme. Jednoducho – žijeme a sme radi spolu. Zároveň umožníme rodičom hendikepovaných dospelých ľudí, na chvíľočku si oddýchnuť od svojich ratolestí a povybavovať si rôzne záležitosti. Napríklad návštevu lekárov, úradov alebo si len tak doma vyložiť nohy na stôl a relaxovať. Ten, kto to nezažil, ťažko pochopí, aká je to pomoc, spoľahnúť sa, že namiesto vás sa ktosi postará o postihnuté "dospelé dieťa". Lebo aj keď každý z nich už má cez dvadsať, v podstate sú to stále deti, “ prezradila nám dobrovoľníčka Ľudmila Vavrová.
Ľudka so svojim priateľkami – Evou Doubravovou, Janou Pevalovou a Annou Baxovou vykonávajú v pastoračnom centre dobrovoľnícku činnosť, za ktorú dostávajú len Pán Boh zaplať. Nesťažujú si, aj keď by ako nezamestnané osoby, v dvoch prípadoch dokonca evidované na úrade práce privítali ústretovosť štátu voči dobrovoľníkom. „Pokúšali sme sa niečo vybaviť, ale je okolo toho len plno papierovačiek, takže byrokracia nás odradila. Nám by stačilo možno aj to, keby nám tamojší úradníci uznali našu dobrovoľnícku prácu a nemuseli by sme každý mesiac behať s potvrdeniami o tom, že sa pokúšame zamestnať….“
